V Paneláku hráte lesbickú barmanku Denisu. Nerobí vám to problém?
Je to len rola, ktorej prepožičiavam svoju tvár. Nemyslím si, že hrať lesbu je niečo horšie, ako hrať vraha, podvodníka alebo prostitútku. Vôbec to nevidím tak tragicky a nerozrušilo ma to. Som rada, že tieto témy už nie sú tabu a prostredníctvom seriálu sa ponúkajú divákom. Určite ich treba otvárať a viesť ľudí k tolerancii.
Vraj sa vám aj ozvali lesby, ktoré na vašu postavu reagovali. Aké boli ohlasy? Našli sa aj sexuálne ponuky?
Boli to skôr príjemné pozvania na stretnutie. Ale že by mi pred domom stála skupina nadržaných lesbičiek, to určite nie. Je úžasné, že sa páčim aj ženám, lebo tie sa na iné ženy vždy pozerajú ako na svoje sokyne a kontrolujú sa, ktorá je lepšia. Tým, že hrám tú postavu, zisťujem, koľko žien je tiež homosexuálnych, a že je to súčasťou nášho života. Niekedy mi je však aj ľúto, že tí ľudia nenájdu uspokojenie u opačného pohlavia a nedokážu spolu komunikovať.
Ako Denisa ste sa dokonca bozkávali s kolegyňami - herečkami Krajčiovou aj Vačkovou. Užili ste si pritom zábavu?
Nie je mi to úplne prirodzené, ale tým, že dievčatá sú voňavé... (smiech) Keďže je tam veľa ľudí zo štábu, ktorí na vás pozerajú, je to také viac-menej technické. Je to úplne iné, ako keď sa bozkávate s niekým, kto vám je blízky. Užívajú si to najmä chlapci zo štábu. Pánov možno vzrušuje predstava bozkávajúcich sa žien. Scenáristi majú kučeravé myšlienky.
Aký je váš vzťah k mužom?
Ja mužov milujem, sú perfektní. Ale nájdu sa aj výnimky. Mamičky by mohli svojich synov vychovávať viac ku galantnosti. Často to deti vidia práve v rodine, keď otec nie je práve najgalantnejší. A to je škoda, že nie sú vzorom pre svoje deti. Milujem galantných a všímavých mužov.
S hercom Lacom Hrušovským máte osemročnú dcéru Lujzu. Ako vníma svojich slávnych rodičov?
Dosť dlho to nevnímala, až keď sme niekam išli a ľudia na mňa pozerali, upozornila ma na to. Keď sa jej niekto opýta, kto je jej obľúbený herec, odpovie maminka alebo tatinko. Poteší ju to, keď vidí, že je o nás záujem a je našou vernou fanúšičkou.
Dcérka nechce ísť v hereckých šľapajach svojich rodičov?
Zatiaľ nie, aj keď už bola na nejakých konkurzoch. Baví ju šport a je v tom dobrá. Keby chcela tú skúsenosť, tak jej ju sprostredkujem. Ale ako ju poznám, myslím, že by ju to nebavilo. Neprejavuje sa u nej prirodzená túžba byť herečkou, ako to bolo u mňa, a nie je ten typ, ktorý by exhiboval.
Predsa len, Lujza je vo veku, keď sa začína zaujímať aj o svet dospelých. Viac ako doma sa určite dozvie v škole. Otvárate pred ňou aj „dospelácke“ témy?
Nezačínam nič prvá. Vysvetľujem jej to až vtedy, keď príde s nejakým pojmom. Nedávno prišla zo školy s pojmom „oni spolu sexovali“. Pýtala som sa jej, aha, a čo to je? No bozkávali sa, odpovedala mi Lujza. Tak som jej vysvetlila, že je to prirodzená vec, keď sa dvaja ľudia majú radi, tak si navzájom prejavujú náklonnosť, a aj zvieratká sa otierajú ňufáčikmi.
S Lujziným otcom ste tvorili pár takmer sedem rokov a tri roky ste boli manželmi. Ako zvládala dcérka váš rozvod?
Snažili sme sa to riešiť postupne a dodnes sa snažíme spolu vychádzať čo najlepšie, aby čo najmenej trpela. To, že sa rodičia rozídu, neznamená, že sa teraz budeme biť o dieťa a robiť si zle a napriek. Je tam hlavne to dieťa a to je asi to najdôležitejšie. Naše egá treba potlačiť a treba sa snažiť pochopiť a tolerovať toho druhého. To, že spolu už nežijeme a ani nechceme spolu fungovať, neznamená, že teraz k sebe budeme zlí.
Prečo ste sa rozišli? Aký bol dôvod vášho rozvodu?
Odovzdali sme si, čo sme si mali odovzdať. A asi sme už mali pocit, že to nebude tak fungovať, ako by sme chceli.
Cesta späť k sebe už nevedie?
Myslím si, že nie. Už sa teším na to nové, čo príde.
Komunikujete s exmanželom i naďalej?
Áno, samozrejme. Máme spolu dieťa, ktoré nás spája a bude nás spájať celý život.
Momentálne ste sama, alebo máte po boku nejakého partnera?
Teraz som sama.
Ste ešte otvorená aj novým vzťahom?
Som veľmi otvorený človek, čo sa týka čohokoľvek. Nenadávam na mužov ako väčšina žien. Muži sú úžasní, netreba ich pochopiť, ale milovať. Nezmeníme ich a bola by škoda meniť ich.
Seriály ako Odsúdené či Ordinácia v ružovej záhrade na televíznych obrazovkách končia. Neobávate sa, že nebudete mať dostatok práce, aby ste sa zvládli postarať o seba a dcérku?
Nesťažujem si, som vďačná za každú pracovnú príležitosť aj za každé voľno, ktoré potom mám. Človek sa naučí žiť s tým, čo má a takisto flexibilite, ináč sa to nedá. Niekedy som rozmýšľala, aká som unavená a najradšej by som bola doma. Ale keď týždeň nič nerobím, už som z toho nervózna. Vo všetkom však musí byť rovnováha.
Vaša tvár je známa aj z televíznej reklamy na saponát na umývanie riadu. Nepozerajú na vás kolegovia cez prsty, že ste sa upísali reklame?
Tým, že nemám pravidelný príjem a nie som zamestnanec v podniku, ktorý by dostal každý mesiac plat, neodmietnem žiadnu zaujímavú ponuku na reklamu. Neviem, na čo by to musela byť reklama, aby som ju odmietla. Samozrejme, každý máme istú finančnú hranicu, pod ktorú nejdeme, pretože chceme byť za svoju prácu ohodnotení. A to, že niekto povie, koľko herci zarábajú peňazí - zabúdajú však na to, že ja to môžem mať mesiac, ale ďalšie tri mesiace nemusím mať žiadnu ponuku. Na to tí ľudia zabúdajú. Je super, keď máme niekoľko rokov úžasné ponuky, ale človek nikdy nevie dokedy.
