Pôvodne sme sa mali stretnúť v klube U chalaňa doma v jeho domovskom divadle Astorka Korzo’90,
Improvizujete v každodennom živote?
Áno, improvizácia patrí k životu. Niekedy treba naplánované veci pomeniť a je to super, človeku sa zase prihodí niečo, čo nečakal.
Ako je to vlastne s podnikom U chalaňa doma? Vy ho vlastníte?
Nie, je to náš divadelný klub.
Vraj ste si ho s kamarátmi vlastnoručne vynovili.
Áno, aby sme sa tam cítili dobre, mali kde absolvovať čítačky a aby sme sa mohli po predstavení porozprávať s kolegami. Preto sme si ho zútulnili.
Vyučený elektrikár Robo Jakab spravil elektrické rozvody, sklár Lukáš Latinák dodal poháre...?
Tak to by bolo úžasné. Robovi by som si ale ani žiarovku nedal vymeniť a Lukáš síce fúka, no na toľko pohárikov by nemal čas. Ja s Jurajom Kemkom sme zruční, no tiež by sme čas nemali, takže nám to všetko porobili známi.
Už sme vymenovali celú partiu, s ktorou sa chystáte prejsť našu krajinu v programe Vo štvorici po Slovensku. Máte dobrý orientačný zmysel?
Myslím si, že mám veľmi dobrý orientačný zmysel. Nevyznám sa síce v tých údajoch, ako sú stupne, minúty, sekundy, ale viem nájsť svetové strany, dokážem sa riadiť slnkom a asi by som sa nestratil.
Cestovať by ste mali vo dvojiciach. Viete už, ako budete popárení?
Ja som začal s Lukášom od najzápadnejšieho bodu v Záhorskej Vsi, prešli sme Holíč, Skalicu, Myjavu až do Brezovej pod Bradlom a tam sme sa prestriedali. Ďalej som išiel s Robom Jakabom, s tým som prešiel Vrbové, Piešťany až k Hronskému Beňadiku, kde sme ukončili západné Slovensko a cez stredné pôjdem s Ďurom Kemkom...
Takže už máte tretinu za sebou? Myslel som, že to spravíte na jeden šup.
Viete čo, časovo sa to nedá zvládnuť, museli by sme mať mesiac v kuse voľno, a to sa nedá zladiť s divadlom ani ďalšími našimi prácami. Máme to rozdelené na tri etapy.
S ktorým z kamarátov sa putuje najlepšie?
Inak to poviem. Napríklad Lukáš je taký, že sa vykecá, nemá problém etablovať sa do nejakej spoločnosti behom jednej sekundy. Cestuje sa s ním veľmi dobre, pretože rozráža cestičku. Je s ním psina, no tú som zažíval aj s Robom. Ani s jedným určite nehrozí nuda.
Robo nie je tak trochu na príťaž? Nevyzerá práve ako praktický človek.
(smiech) Myslíte? Nie, on je pohodový, práveže je možno praktickejší ako Ďuro.
Kedy sa vaša cesta má ukončiť?
Má to byť na najvýchodnejšom mieste Slovenska 13. júla.
To tesne stíhate oslavu prvých narodenín vášho mladšieho syna Borisa.
Áno, má ich pätnásteho.
Otcom ste sa stali v roku 2010 aj 2011, tretie dieťa za tri roky nebude?
Toto už sa nestíha a ani to netreba siliť. Je dosť veľa roboty aj okolo tých dvoch a tretie zatiaľ nie je v pláne.
So svojou partnerkou, teraz už manželkou, ste spolu boli veľmi dlho a deti prišli až neskôr. Prečo, chceli ste si najskôr užiť, zariadiť sa?
Nie, viete čo, v tomto ja praktický vôbec nie som. Nič sme neriešili, postupne všetko súviselo so všetkým, akurát sme na bábätko čakali trochu dlhšie, ale nakoniec prišlo a všetko bolo super.
Ste skôr turistický alebo kaviarenský typ?
Kaviarenský, i keď kedysi som bol turistický. V pätnástich som prechodil Vysoké Tatry, skoro všetky štíty. Turistika ma baví, no teraz už na to nie je čas, človek je zo všetkého unavený, takže už som skôr na kaviarne.
Počas pochodu neboli problémy s kondičkou?
To nie, nikdy som ich nemal. Snažím sa popri všetkom aj cvičiť.
Slovensko máte prechodené krížom-krážom už kvôli robote?
Áno, už od vojny, keď som bol v Armádnom umeleckom súbore, s ktorým som navštívil skoro všetky kasárne. Takisto aj teraz so zájazdmi či už s divadlom Astorka, alebo s Partičkou. Ale ako som zistil, predsa sú len miesta, kde som jakživ nebol. Myslel som si napríklad, že západ dokonale poznám, ale 95 percent miest som doteraz nevidel a bol som naozaj uveličený, aké krásy tu máme.
Čiže kašľať na Španielsko, najbližšie dovolenky budú doma?
(smiech) To nie, Španielsko je absolútne moja destinácia, milujem ho. Trošku som sa teraz zľakol, lebo na nich ide kríza podobne ako v Grécku...
Možno bude lacnejšie.
To by bolo super. Ale nie, na túto krajinu nedám dopustiť. Keby sa raz niekedy podarilo, že budem dospelý, bradatý, s fajkou v ústach, tak určite sa nájdem niekde tam.
Ako to máte vyriešené s Panelákom? Nebije sa s projektom Vo štvorici po Slovensku?
Nie. Zhodou náhod mám teraz v Paneláku pauzu, pretože Michal Bajza odišiel na tri mesiace do Španielska. Inak by to bolo časovo dosť náročné.
Do Španielska Andy Kraus vašu postavu posiela, pretože o vás vie, že túto krajinu máte rád?
Myslím, že to o mne vie a vie, že som sa jeden čas učil španielčinu.
Ideálne by pre vás asi bolo, keby ste tam mohli nakrúcať.
Toto, toto! Aj som sa tešil, no stále o tom len rozprávam.
Vy ale neplánujete s Panelákom skončiť podobne ako Alexander Bárta.
Nie, od septembra pôjde moja postava zase naplno. Pozrite, my ako herci, ak práve nemáme exkluzívnu zmluvu, nepatríme žiadnej televízii a keď príde iná ponuka, tak je každého záležitosť, ako si to zariadi. Ja som si v každom prípade na Panelák zvykol, aj mi chýba, keď ho dlhšie nenakrúcam. Dokonca som si zvykol aj na tú moju chrapúnsku postavu Bajzu.
Ale je to chrapúň s veľmi pohodovou povahou. Nestresuje.
No viete, ľudia ho musia aj pre niečo ľúbiť.
Vy ste tiež taký pohoďák?
Myslím si, že áno, ale keď je veľa roboty, viem byť nervózny a niekedy si to odskáču aj ľudia, ktorí za to nemôžu. Určite ma však nerozhádže hneď všetko.
Je o vás známe, že sa rád zabavíte. Spolu s chalanmi patríte aj do širšej partie, v ktorej sú Vladimír Kobielsky, Marek Majeský a Majo Labuda a s nimi organizujete vážne gurmánske posedenia.
To bolo vtedy, keď bolo strašne veľa času... Bolo nás spolu až deväť a teraz sme takí rozlietaní, že už sa nedalo nájsť si spoločnú voľnú sobotu alebo nedeľu. Postupne sa to skončilo, čo je škoda, lebo to bolo naozaj kúzelné. Vždy bola nejaká indícia, ktorej sme všetko podriadili, napríklad Grécko, Taliansko... Každý mal svoju funkciu, okrem hlavného kuchára bol Frťanko, ktorý vítal hostí pri dverách aperitívom, potom bol Hladinka, ten mal na starosti hladinku celého dňa, zaobstarával tekutiny. Potom mal jeden na starosti hudbu, ďalší celú akciu moderoval a iný zase kameroval. Všetko sa to zaznamenávalo. Azda keď budeme mať raz opäť trochu viac času, tak túto tradíciu obnovíme.
A v lete si nájdete čas na to, aby ste si so svojou bývalou kapelou Para zahrali na nejakom festivale? Či len sľubujete?
Zatiaľ sú to sľuby. Žiaľbohu, ani toto leto mi nevyjde ísť na iné festivaly ako na Pohodu a tento rok tam Para nehrá. Určite sa však niekedy dáme dokopy, veľmi ma to láka, myslím, že spravíme aj nejaké dueto s Laskym. Len neviem, či ešte tento rok.
