V porovnaní s minulým rokom tak pracujeme na štát o 6 dní dlhšie. Dane a odvody na Slovensku odkroja v priemere na jedného zamestnanca 46,97 % mzdových nákladov. V roku 2011 to bolo 45,2 %.
Vlani pripadol podľa nadácie Deň daňovej slobody na 15. jún. „Metodika výpočtov je rôzna. Tohtoročný výpočet vyjadruje, že daňovo-odvodové zaťaženie sa v pomere k nákladom práce mierne zvýšilo,“ vysvetlil Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý je partnerom New Direction.
Hoci sme výškou daní a odvodov skončili tento rok z 27 krajín až na 10. mieste od konca, náš štát stále tvrdí, že príjmy z daní má v Európe jedny z najnižších. Problémom sú však vysoké odvody, ktoré aj napriek bombastickým plánom neznížila ani predchádzajúca pravicová vláda.
Najhoršie spomedzi všetkých členských krajín EÚ sú na tom Belgičania. Tí na štát prestanú robiť tento rok až 5. augusta. Naopak, najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie má Malta. Jej obyvatelia odovzdávali svoje dane a odvody štátu len do 11. apríla a odvtedy si už zarábajú do vlastného vrecka. Ficova vláda však už ohlásila viaceré zmeny, ktoré na budúci rok môžu Deň daňovej slobody posunúť. „Ak dôjde k zvýšeniu sadzby dane z príjmov pre všetkých pracujúcich, Deň daňovej slobody sa určite posunie na neskôr,“ reagoval Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Pomyselný Deň daňovej slobody sa každoročne vypočítava ako podiel výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte. Ide o pomyselný dátum, ktorý ukazuje, koľko robíme na štát. Nadácia New Direction spočítala odvody, dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty v pomere k hrubej mzde. Súčet vynásobila počtom dní v roku, teda číslom 365, a tak určila Deň daňovej slobody v krajinách Európskej únie. Na svojom výpočte pracuje aj Nadácia F. A. Hayeka. Podľa Tomáša Púchleho z nadácie však používajú inú metodiku.
