Dokonalé. Už len sa naučiť fungovať bez spánku a zvládnuť tehotenstvos rozbitým stavcom.
Po deťoch ste túžili dlhšie?
Túžila som po nich dávno, aj sedem rokov dozadu. Bolo na mne určite cítiť, ako som upätá na deti môjho brata, chodila som za nimi na východ Slovenska ako na klavír, mohla som na nich oči nechať. Veľmi sa teším na tie svoje, ako mi zmenia môj život. Už som nastavená na skromné obrátky, sama pre seba prestávam byť podstatná a všetko je o deťoch. Chcem, aby mali všetko, čo potrebujú, aby boli vychované, slušné. Nepredstavujem si, ako budú vyzerať, ale skôr aké budú mať povahy, zaujímajú ma ich reakcie...
Ako to, že ste zrazu tehotná, keď donedávna nikto ani netušil, že máte partnera?
Za posledných desať rokov som prežila jeden jediný vzťah, ktorý som takto pred rokom ukončila a bola som nastavená, že už budem sama navždy. Myslela som si, že takého človeka, akého si predstavujem, asi nestretnem. Takého, ktorý ma bude akceptovať so všetkými mojimi záľubami a všetkým možným, niekoho, kto nefajčí, kto má sklon k zdravému životnému štýlu...
Skrátka princ na bielom koni...
Nie, nie! Vôbec nehovorím o žiadnom krásavcovi, boháčovi... Mám kde bývať, aj na čom sa odviezť, nepotrebujem, aby ma niekto zabezpečoval. Potrebujem k sebe rovnocenného partnera, ktorý je spokojný so svojou prácou, je milý, nevnáša stres do vzťahu a toto teraz mám a strašne si to vážim. Mám všetko, čo mi chýbalo, prvýkrát pociťujem nezištnú lásku. Vidím na ňom, že keby sa mi niečo stalo, tak na druhý deň zomrie.
To, že sa stanete rodičmi, vás zaskočilo?
Trochu áno i keď padlo také slovo, že by bolo krásne mať v budúcnosti rodinku a bolo to viac z partnerovej iniciatívy, čo bolo pre mňa milé prekvapenie. Ja som sa bála ísť do vzťahu hŕŕŕ, nevedela som, či tým toho človeka neodradím. Tak som si povedala, že si počkám, nebudem na nič tlačiť. Krásne fungujeme, za celý čas sme nemali jedinú hádku. Nie je medzi nami ani veľký vekový rozdiel, všetko je v poriadku. Navyše, partnerova rodina je skvelá, za celý život som nezažila toľko rodinných akcií ako za posledný rok. To je na nezaplatenie.
Znie to ako príbeh z rozprávky, keďže takto pred rokom ste neprežívali práve pekné obdobie... Písalo sa o tom, že ste sa vydali a vzápätí svadbu zrušili...
Určite nie. Dá sa veľmi ľahko kade-tade po úradoch zistiť, či je to pravda. V živote som nebola vydatá, ani som nekráčala k oltáru. To je vyrobené médiami. Ale áno, pred rokom to bolo ťažké, no podarilo sa mi to zvrátiť. Ale povedzte, nezaslúžim si to? Mám 37 rokov. Niekto to má už v 25-ke a ja už som bola smutná, že prečo mne ten život takto komplikuje situáciu. Snažila som sa robiť všetko dobre, nikoho neklamať, nikomu neublížiť. Musím povedať, že aj so svojím bývalým priateľom mám korektný vzťah a viem, že sa môžeme na seba spoľahnúť, keby sa čokoľvek zomlelo. Ale už sme sa prestali kontaktovať, aby sme nezasahovali druhému do života. Zo srdca mu želám, aby prežíval to, čo ja. So svojím terajším partnerom máme veľmi otvorený vzťah, všetko sme si dopredu vyjasnili.
Ale pozor, ešte ste vo fáze prvotnej zamilovanosti.
Nie som. Nie je to až také hŕŕŕ, ako sa zdá, sme spolu skoro rok. Bola som zo seba prekvapená, ako som hneď vedela spoznať, že toto je to, čo má byť. Môže to znieť ako rozprávka, ja však nemám ružové okuliare. Cítim, že to je úprimné, som teda pokojná, i keď ma čaká ťažké obdobie, asi sa okrem iného nevyspím tri roky. Úžasné je, že sú tie deti dve, lebo vždy som chcela dve. Robili sme si srandu, keď sme zistili, že čakáme bábo a pýtali sa jeden druhého, že čo bude s tým druhým. Hovorila som si, že už to druhýkrát nerisknem a keďže kopa detí nemá rodičov, tak si niečo adoptujeme. A partner sa k tomu postavil pozitívne, čo ma potešilo. Zhora to však zariadili.
Natíska sa otázka, či ste neboli na umelom oplodnení, ktoré má často za následok práve dvojičky...
Nešlo o nič umelé. Ešte som sa smiala, že to určite bude trvať dlho, kým sa podarí dieťa, čakala som, že to bude aj rok – dva a bola som v šoku, keď to hneď vyšlo.
Vydržíte veľa bez spánku?
Kedysi som vydržala strašne veľa, no posledných 4 – 5 rokov som pribrzdila, dopriala som si oddych. Ešte ale deti ani nie sú na svete a už teraz nespím, vstávam 3 – 4-krát za noc, bohužiaľ, neviem sa spratať s bruškom. (smiech) Stále mám pocit, že niekoho tlačím. Neviem, kam to porastie. Normálne som pred pár dňami plakala, keď som na internete videla mamičky, ktoré čakali dvojčatá, v poslednom štádiu. Panebože! Dúfam, že to zvládnem aj ja. Ten rozbitý stavec ma desí, ale musím to zvládnuť. Nepôjdem do nemocnice odležať si posledné tri mesiace. Dám to!
Už viete, aké pohlavie budú mať vaše detičky?
Už asi áno, i keď neviem, či to tým lekárom mám veriť. Niekedy sa stáva, že do posledného momentu je to tak, a potom je to presne naopak. Vyzerá to na dve bábiky, dve dievčatká. V každom prípade nejdem do ružovučkých výbavičiek, ani žiaden ružový kočík nebude, mne sa to nepáči. Všetko riešim krásnymi maslovými odtieňmi.
Mená máte vybraté?
Mám, ale nepoviem. Museli sme vyberať až štyri, dve chlapčenské a dve dievčenské, a to teda nebola psina. Mala som rôzne kritériá, kvôli zahraničiu som nechcela nič s množstvom dĺžňov a mäkčeňov a ani nič rýdzo slovenské, ale ani nič šibnuto americké. Na druhej strane som vyberala niečo originálne a podľa možnosti aby sa to nedalo veľmi zdrobniť. (smiech)
Plánujete s rodinou fungovať viac v Bratislave, kde máte byt, alebo vo vašom vidieckom domčeku pri Zlatých Moravciach?
Ani, ani, ideme sa presunúť na vidiek do blízkosti Bratislavy, pretože môj byt je dvojpodlažný a neviem si predstaviť, že by som stále behala po schodoch s dvomi deťmi v náručí.
Ešte pred tým, ako sa definitívne ponoríte do materských povinností. však stihnete vydať CD nazvané Dekáda, mapujúce desať rokov vašej kariéry. Aké to boli roky?
Všetko odštartovala súťaž Coca Cola Popstar v máji 2002. Dostala som prísľub prvého albumu, od ktorého som nič nečakala. Hrozne ma prekvapilo, ako nakoniec valcoval. Nasledovali tri roky neskutočnej mely, život sa mi zmenil na nepoznanie, v roku 2003 som mala viac ako 200 koncertov. Ani som nevedela, či je mama v pohode, nestíhala som jej zavolať, domov som chodila raz za tri dni vyspať sa. Takýto život už naspäť nechcem.
Potom ale nasledovali pokojnejšie roky.
Áno, ale zase som často cestovala do New Yorku, veľa som sa sama vzdelávala, naučila som sa strihať veci na počítači, pracovať s fotografiou, mala som veľa záľub. Do všetkého som venovala energiu, aby som sa v tom niekde posunula a aby som sa v budúcnosti vedela rozhodnúť, čo ma naozaj napĺňa.
Hovoríte, akoby ste chceli skončiť s hudbou.
To určite nie. Hudbu milujem a chcem ju robiť aj naďalej, toto nie je ukončenie kariéry. Strašne rada by som po troch – štyroch rokoch prišla s ďalším albumom. Tvoriť neprestávam, veľmi ma to napĺňa... Veľmi rada by som však robila napríklad dabing animovaných rozprávok, naspievala tam pesničky. Po tom som túžila vždy, ale nikdy ma nikto neoslovil, lebo asi o tom nevedia. Dofrasa, dajte mi šancu! (smiech) Mám na to talent!
Na výberovke Dekáda budú aj nejaké nové skladby?
Áno, budú tam tri nové skladby, i keď jedna je už z vlaňajška, robili sme ju pre balet SND, ale vôbec to nie je nejaké nepočúvateľné umelecké dielo. Dala som si záležať aj na booklete, ktorý som pripravovala v období na začiatku tehotenstva, keď mi bolo dosť nevoľno a nič iné som nemohla robiť len polihovať. Urobila som ho formou fotodiára a je v ňom 74 fotiek aj súkromných, aj muzikantských. Mala som k sebe natočený stolík s počítačom a takto som odpútavala pozornosť od toho, že mi je zle. Mám to všetko za sebou a teraz ma čaká obdobie, keď nepôjdem do žiadnych kompromisov. Mám dobré zázemie, vedľa seba úžasného človeka, ktorý mi naozaj pomôže a vôbec nemám problém fungovať na skromných obrátkach.
Darí sa vám nestresovať sa, ako vám v tehotenstve lekári odporúčali?
Som emocionálny človek a mala som s tým problém, keď sa v médiách vo veľmi skorom štádiu zverejnila správa o mojom tehotenstve. Bola som z toho veľmi nešťastná a doslova som cítila ohrozenie svojho zdravia. Päť nocí som nespala, bola som v slzách. Ale teraz je to inak, s radosťou zariaďujem naše nové bývanie, varím, teším sa z toho, keď príde priateľ z práce domov a strávi so mnou každú minútu svojho času, že ho až musím vyhnať, nech ide za kamarátmi. Len otočím hlavu, že sa potrebujem napiť a on vystrelí zo stoličky
Kde takých predávajú?
(smiech) Neviem, asi sa nado mnou zľutovalo nebo.
