Na ulici spolu s ostatnými zamestnancami zostal aj Jozef Hegedúš (59). Na 35 rokov, ktoré tam odpracoval, spomína s nádejou - dúfa, že stáčanie vody sa predsa obnoví.
Najstaršia analýza santovskej kyselky je známa z júna 1838. Dal ju spraviť lekár z Budapešti Ľudovít Tognio. Kvalifikovali ju ako vodu s priaznivými a liečivými účinkami na organizmus. Do roku 1910 bola známa po celej Európe, o čom svedčia aj vyznamenania získané na medzinárodných výstavách. Celkovo získala Santovka 28 medailí. Santovská kyslá voda bola do roku 1948 majetkom rímskokatolíckej cirkvi, potom ju znárodnili a dostala sa do vlastníctva štátu.
„Za socializmu stávalo na dvore firmy veľa kamiónov, záujem o ňu bol veľký,“ hovorí Jozef Hegedúš, ktorý nastúpil do podniku ako údržbár na plniacu linku. Podniku, ktorý plnil Santovku, patrili aj ďalšie minerálky ako Slatina, Budiš, Fatra a Maštinská voda v Poltári.
„V Santovke v rokoch 1983 - 1984 zrekonštruovali prevádzku, ďalšia modernizácia bola v roku 2010,“ pokračuje J. Hegedúš. V závode pracoval od 24 rokov. Prvé prepúšťania prišli v roku 2002, ďalšie v roku 2004, keď podnik zatvorili. „Po 2 mesiacoch ma vzali naspäť. Bol som závozníkom, kuričom aj vrátnikom,“ spomína J. Hegedúš.
„Neviem presne, prečo sa vo fabrike prestalo s plnením fliaš. Počul som, že sa majitelia dostali do problémov. Malo by ísť o dočasné zatvorenie prevádzky, vraj ju chcú spustiť v máji. Dúfam a verím, že sa to podarí,“ vysvetlil starosta obce Ľubomír Lorincz.
