Cestujúci dvoch plavidiel, ktoré tam priplávali z anglického Southamptonu a z opačnej strany z New Yorku si tak uctili pamiatku viac než 1 500 cestujúcich a členov posádky lode, ktorí katastrofu neprežili.
Udalosť starú sto rokov si pasažieri lodí Balmoral a Journey pripomenuli minútou ticha, modlitbami a hlbokým hlasom lodnej píšťaly. Spomienkové akcie boli zarámované dvoma hlavnými okamihmi - nárazom Titanicu do ľadovca o 23:40 miestneho času a potopením výletnej lode o 2:20 miestneho času - medzi ktorými sa rozhodovalo o životoch ľudí na vlnách ľadového Atlantiku.
Presne sto rokov po náraze Titanicu do ľadovca sa rozozneli lodné píšťaly, v okamihu jeho potopenia boli spustené do vĺn a požehnané vence, informoval denník The Chronicle Herald.
Autentické boli podľa neho nielen dobové kostýmy mnohých cestujúcich na spomienkových lodiach. Presne o 2:22 spustila prítomná kapela z lode Journey skladbu Nearer, My God, To Thee, ktorú mal hrať v rovnakú dobu pred sto rokmi aj orchester na Titanicu.
Okrem záujemcov na lodiach Balmorale a Journey mohli posledné minúty "nepotopiteľného" velikána prežívať minútu po minúte takmer na vlastnej koži aj tí, ktorí sledovali Twitter: "Nádherné ráno, aby sme si mohli vychutnať ďalšie fantastické raňajky," písalo sa tam napríklad.
Postupne prichádzali znepokojivé správy ako "Vieme len to, že sme narazili do ľadovca, škody zatiaľ nie sú známe."
A ešte o čosi neskôr: "More je plné kričiacich ľudí a tiel - nepredstaviteľný pohľad."
