Práve aj pre tento dôvod neboli člny plne zaplnené. Jednou z ďalších príčin bola nepripravenosť posádky. Námorníci sa báli, že sa plne naložený čln pri spúšťaní prelomí. Plnú kapacitu chceli naplniť cestujúcimi z Atlantiku. Ako je však známe, po potopení lode sa k miestu nešťastia vrátil jediný čln. Kapitán Edward J. Smith značne pomáhal s evakuáciou. Svojim mužom prikazoval, aby sa s člnmi vrátili k zadnej časti lode. Mali tam byť otvorené nízko položené dvere, z ktorých by sa evakuovali ďalší pasažieri. Nielenže sa k miestu nevrátil ani jeden čln, no dvere neboli ani nikdy otvorené. Práve pri nich čakali na pomoc manželia Caldwelloví. Nakoniec sa spoľahli na vlastný inštinkt a smrti unikli o vlások z člnovej paluby. Dvere sa snažili otvoriť siedmi členovia posádky, ktorých dole poslal druhý dôstojník Charles Lightoller. Nikdy sa už nevrátili.
V nezávidia hodnej situácii sa ocitol čašník Paul Maugé spoločne so svojím personálom. Všetci boli rodení Francúzi. Nepracovali ani pre spoločnosť White Star Line a neboli ani členmi posádky. Preto sa k nim posádka chovala počas evakuácie nie príliš priateľsky. Určite zavážili aj stáročné rozpory medzi Francúzmi a Angličanmi. Maugé sa nakoniec dostal skokom do člna, no vytiahli ho naspäť. Podarilo sa mu predsa len zachrániť. Z francúzskej kaviarne prežili iba traja zamestnanci.
Mužskej povesti určite uškodil „125 kilogramový hebrejský doktor s dvoma záchrannými vestami“, ako ho opísala zachránená cestujúca. Na druhej strane stáli hrdinovia. Multimilionár Izidor Straus odmietol ponuku dostať sa do záchranného člna na úkor iných mužov. Rovnako sa k tomu postavila ja jeho manželka. Tesne pred skonom ich svedkovia videli oddychovať na ležadlách. Majiteľ baní a oceliarní Benjamin Guggenheim sa so svojím komorníkom obliekol do najlepších oblekov. Podľa vlastných slov boli pripravení zomrieť ako džentlmeni. Partia ďalších boháčov v zložení major Butt, maliar Millet, Clarence Moore a oceliar Arthur Ryerson hrala karty. Novinár William T. Stead si nerušene čítal knihu. Orchester hral do poslednej možnej chvíle, kedy sa paluba kriticky nenaklonila. Hazardný hráč Jay Yates vystupoval počas plavby pod falošným menom. Miloval peniaze, ale tentoraz sa choval podľa pravidiel. Spolucestujúcej odovzdal odkaz pre sestru a zahynul.
Životné príbehy
Osobitou položkou histórie Titanicu sú aj ďalšie príbehy cestujúcich. Boháč Hudson J. Allison sa rozhodol so svojou manželkou a trojročným dieťaťom zostať na palube. Ich dieťa bolo jediné z detí prvej triedy, ktoré neprežilo. Ich komorná sa ich s druhým potomkom dostala v zmätku do záchranného člnu. Evakuáciu odmietol aj jeden z pasažierov tretej triedy, ktorý s apatiou priznal, že nemá cenu bojovať. Rovnako sa zachovala jeho kolegyňa, Angličanka. So svojím bábätkom si sadla za klavír a hrala. Nešťastný osud postihol celú rodinu manželov Sageovcov. Utopili sa spoločne so svojimi deviatimi deťmi.
Cestujúci Titanicu si nebezpečenstvo uvedomili až okolo 01:30, kedy boli z paluby lode vystreľované núdzové rakety. Napriek vážnosti situácie sa odohralo niekoľko ďalších nečakaných príbehov. Stevard sa pohoršoval a vyhrážal sa pokutou, keď jeden z cestujúcich zlomil na dverách zámok, aby vyslobodil uviaznutú dámu. Ďalší zo stevardov omylom zamkol komornú, ktorá sa vrátila po šperky svojej pani. Našťastie ešte započul jej krik. Telegrafisti Jack Phillips a jeho mladší kolega Harold Bride sa zabávali na novom tiesňovom signály SOS. Bride povedal Phillipsovi, že dnes to môže byť jeho posledná šanca vyskúšať si ho. Mal pravdu. Bola to Phillipsova prvá a posledná príležitosť.
Medzi hrdinskými činmi a apatickými rozhodnutiami sa našlo miesto aj pre konflikty. Hneď niekoľko ich zažil piaty, mladší dôstojník Harold Lowe. Keď sa mu snažil Bruce Ismay oblečený v pyžame radiť so spúšťaním člna, ostro ho poslal preč. Lowe pravdepodobne nevedel, že je to Ismay, ináč by si to nikdy nedovolil. Lowe mal problémy s ďalším záchranným člnom. Na jedného cestujúceho musel vybrať zbraň, aby nezaberal miesto ženám a deťom. Lowe ho nepustil ani na naliehanie prítomných žien. Ďalšieho muža vytiahol doslova za krk. Lowe dokonca niekoľkokrát vystreli. Podobne sa zachoval prvý dôstojník William Murdoch. Boli to iba varovné výstrely, ktoré nikoho nezranili.
Ostrá situácia bola na druhej strane lodi, kde evakuáciu neriadil Murdoch, ale druhý dôstojník Charles Lightoller. Striktne odmietal púšťať do člnov mužov a problémy mal aj s mladými chlapcami. Do člnov pustil jediného muža Arthura Godfreya Peuchena. Na blízku totiž nebol žiadny člen posádky, ktorý by dokázal obsluhovať čln. Peuchen mal jachtárske skúsenosti. Lightoller mu však sťažil vstup do člna, keď sa musel na jeho rozkaz k nemu zlaniť. Podobným spôsobom, za to skokom, sa do jedného člna dostal kurič. Podľa jeho slov ho tam poslal kapitán, čo bol holý nezmysel, preto čln musel opustiť. V kritických momentoch sa spamätali aj piati poštári, ktorí sa snažili o záchranu vriec. Keď pochopili, že to nemá význam išli na člnovú palubu. Neprežil ani jeden z nich.
Murdoch bol o niečo priateľskejší. Dokonca zavtipkoval, keď sa zasmial nad pasažierom, ktorý bol pri sebe. Do člna sa doslova zgúľal ako vorvaň. Ak sa na okolí nenachádzali ženy, púšťal do člnov aj mužov. Do skladacieho člnu C sa pár minút pred potopením dostal vďaka nemu Bruce Ismay, riaditeľ spoločnosti White Star Line. Rovnaké šťastie nemal najbohatší človek na palubu John Jacob Astor. Pri odprevádzaní mladej ženy do záchranného člna mu jeho vstup bol odopretý. Neprotestoval. Zabil ho padajúci komín. Jeho telo sa našlo. Vo vreckách mal na tú dobu neskutočných viac ako štyri tisíc dolárov. V čase evakuácie mu boli zbytočné. Každý si bol rovný.
Pár minút pred smrťou
Panika v posledných minútach existencie Titanicu začala narastať. Zachrániť sa chcel každý. Až na výdatný krik a vulgárny tón dôstojníka Lightollera opustilo jeden zo záchranných člnov viacero mužov. Jednému Talianovi sa naň podarilo dostať v ženských šatách. Na adresu Talianov sa Lightoller vyjadroval negatívne aj počas dvoch procesov. Nakoniec svoje tvrdenia pre rasový podtón upravil. Lightoller sa presúval na iné miesto, keď na palube uvidel nezvyčajnú skupinku: hospodára Hugha McElroya a jeho pomocníka Reginalda Barkera, lodného lekára Williama O´Loughlina a mladšieho lekára Edwarda Simpsona. Lightoller k nim prišiel iba v pyžame, keďže svoj plášť už dávno odhodil. Dr. Simpson reagoval: „Ahoj Lighte, je ti teplo?“ To boli posledné slová, ktoré dôstojník od mužov počul.
Do posledného spusteného člna D sa dostali aj Edmund a Michel Navratilovi. Na Titanicu sa plavili s otcom Michelom Navratilom, ktorý sa narodil v Seredi. Po rozvode s talianskou manželkou uniesol deti a plavil sa pod falošným menom Louis Hoffman. Neprežil, deti áno. Pasažieri Mauritz Bjornström a Hugh Woolner sa do posledného člna dostali skokom do vody. Posádke člna nezostávalo nič iné, ako mužov vytiahnuť. Podobné šťastie nemala Edith Evansová. Nedokázal preliezť 120 centimetrové zábradlie a tak do člnu nenastúpila. Zomrela.
Kapitán Smith naďalej riadil evakuáciu. Používal pritom megafón. Kričal na záchranné člny, aby nešli ďaleko. Chcel, aby zobrali čo najviac pasažierov. Neposlúchol ho ani jeden. Posádky člnov sa báli víru, ktorý ich mohol stiahnuť spolu s loďou. Vír sa však nikdy neobjavil. Ukrutné muky musel prežívať konštruktér a výkonný riaditeľ lodenice Thomas Andrews. Členke posádky ešte priateľsky odporučil, aby si zobrala vestu a išla sa zachrániť. V posledných momentoch pozeral tupo do neznáma a na stevardove otázky nereagoval. Vesta zostala ležať po jeho boku.
V čase 02:05, kedy loď opustil posledný spustený čln, zbavil kapitán Smith členov posádky povinností slovami „Teraz každý sám za seba!“. Napriek tomu sa rádiotelegrafisti snažili vysielať núdzové signály až do samého konca. Posledný zrozumiteľný signál bol zachytený o 01:45. Úplne posledný tri minúty pod potopením. V tom čase sedel Phillips pri prístroji sám. Jeho vestu sa snažil ukradnúť jeden z kuričov. Keď to uvidel vracajúci sa Bride, spoločne ho s Phillipsom zbili do bezvedomia.
Námorníci sa neúspešne snažili zložiť dva skladacie člny. Lodi zostávalo pätnásť minút. Keď sa dôstojník Lightoller opýtal kolegu z posádky Samuela S. Hemminga, prečo už nie je dávno preč, ten mu odpovedal: „Ešte je veľa času, pane.“ Hemming sa nakoniec doplavil do jedného zo spustených člnov. V tomto čase prišla na naklonenú palubu obrovská vlna, ktorá pravdepodobne zmietla nielen kapitána Smitha, ale aj vrchného dôstojníka Wildea, prvého dôstojníka Murdocha, šiesteho dôstojníka Jamesa Moodyho, lodný orchester, Johna Jacoba Astora a Archibalda Butta, priateľa prezidenta USA. Do vody v poslednej chvíli skočil pasažier v podnapitom stave. V záchrannom člne mu museli zobrať fľašku ginu. Medzi poslednými zachránenými bol aj Jack Thayer. Pred ním skočil do vody jeho nový priateľ Milton Long. Prúd ho pravdepodobne stiahol naspäť do Titanicu. Thayer skočil ďalej a mal šťastie. Titanic sa potopil o 02:20 (06:20 nášho času) dňa 15. apríla 1912.
Čas.sk pre vás pripravil sériu článkov k stému výročiu potopenia Titanicu. Klikajte na www.cas.sk/titanic »
