V astronómii to znamená, že Slnko má voči svetovému rovníku nulovú deklináciu - slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Tento jav, ku ktorému dochádza vždy na jeseň a na jar, je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na tej južnej zas jeseň. Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.
Dátum 21. marec, ktorý sa uvádza v učebniciach a ktorý mnohí ľudia dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny už len každý tretí rok po roku priestupnom, t. j. v roku 2003 a 2007. Počnúc rokom 2012 bude jarná rovnodennosť podľa stredoeurópskeho času vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupujúceho dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.
Ako zapadá Slnko po jarnej rovnodennosti (kliknite pre zväčšenie)
