Šesť dní po výbuchu totiž išiel reprezentovať Československo na športovo-kultúrne hry mládeže približne 60 km od elektrárne. Teraz ho prenasleduje jedna choroba za druhou. Lekári mu narátali dvanásť diagnóz.
„Najskôr som si myslel, že nás pozvali za odmenu. Teraz viem, že na nás chceli demonštrovať, že Černobyľ je neškodný,“ myslí si futbalistov otec, ktorý bol vášnivým športovcom. „Počuli sme, že niečo vybuchlo, ale informácií bolo málo. Komu by napadlo, že športujeme na zamorenom území?“ spomína Pavol Bicák, ktorý sa zúčastnil súťaží v behu, branných pretekoch, kolkoch i futbale. „Hostili nás ako kráľov. Vykupovali si naše neskoršie utrpenie. Začalo sa po desiatich rokoch. Boleli ma nohy. Nemohol som stáť, prišiel som o robotu,“ pokračuje P. Bicák.
Postupne sa pridružili ďalšie diagnózy. „Mám ťažkosti so štítnou žľazou, s pečeňou, kĺbmi, so sluchom, s tráviacim ústrojenstvom. Lekári skonštatovali, že sú toxického pôvodu. Z našej 18-člennej skupiny z Československa už takmer všetci zomreli,“ doplnil Bicák, u ktorého sa prejavujú rozličné anomálie. Napríklad, keď si prstami zatlačí sval na nohe, vytvoria sa preliačiny a nemiznú ani po niekoľkých minútach. „A to je ten najmenší problém. Nedostal som žiadne odškodné. Živorím z invalidného dôchodku a teraz mi vyrátali starobný vo výške 322 €. Keby mi nepomáhali tri deti vrátane Mária, neviem, ako by som prežil,“ uzavrel futbalistov otec.
