Dokázal, že pri svojich jazdeckých kvalitách a veku by mohol ešte desaťročie úspešne reprezentovať v legendárnej púštnej súťaži. Bez väčšej podpory však už podobný výsledok ťažko obháji, takže za podmienok, aké mal tento rok, už nad ďalšou účasťou neuvažuje.
Znamená to, že vás na Dakare už neuvidíme?
- Za týchto podmienok nie. Nemá zmysel nastúpiť na takúto ťažkú súťaž a nebyť pripravený na sto percent z fyzickej stránky, v takom strese, riskovať zdravie a povesť. Každý rok sa zrania či dokonca zabijú jazdci, ktorí na Dakar prišli nepripravení. A ja som posledný mesiac pred štartom namiesto tréningu zháňal peniaze.
Je to také veľké riziko?
- Za dva týždne sme odjazdili 120 - 130 motohodín. To je náročné a ani mne sa nevyhli pády, pri ktorých som mal poriadne šťastie. Napriek tomu som si zranil rameno tak, že som mal potom v nasledujúcej etape vážne obavy, aby sa mi nič nestalo a aby som vôbec prišiel do cieľa. Našťastie to nebolo také vážne, ako to videli francúzski lekári a postupom času sa mi stav poraneného ramena zlepšil. Takže uvidíme po piatkovej magnetickej rezonancii, či bude potrebná operácia.
Stratili ste motiváciu?
- Vôbec nie, naopak. Pri každom vydarenom Dakare musíte mať riadnu dávku šťastia, tu sa nedá nič naplánovať dopredu. Ale myslím si, že v budúcnosti by som mohol stáť aj na stupňoch víťazov. Lenže nestačí mať ambície. Na výsledok, ktorý pôjde do sveta, treba peniaze.
Koľko vás stál celý Dakar?
- To presne neviem, pretože peniaze sme si požičali a ako sa hovorí, v ruke som ich nikdy nemal. Stále sú v podstate „vo vzduchu“. Sponzori, ktorí prispeli, urobili svoje maximum, ale na adekvátne podmienky to nestačilo. Nehovoriac o tom, že veľa vecí sa neskorými termínmi predražilo - výplne pneumatík sme museli dokupovať drahšie v Argentíne, za letenky sme namiesto 900 eur zaplatili 1 700 a aj štartovné bolo o 5 000 eur drahšie, ako keby sme ho platili v lete.
Koľko zarobil piaty jazdec Dakru?
- Strašne veľa, ani porátať to neviem... (smiech). Ľudia si možno myslia, že sa tu dá zbohatnúť, ale to je omyl. Prví traja jazdci dostanú pár tisíc eur prémie, ale to nepokryje ani zlomok nákladov. Ja som rád, že mám tú plastiku beduínskej hlavy za piate miesto, tú mi už nikto nevezme. Keď prídeme domov, máme stretnutia so sponzormi a dúfam, že aspoň poplátame dlhy, ktoré máme.
Na cieľovej rampe v Lime ste s mechanikom Františkom Hostinským a fyzioterapeutom Ivanom Malárikom pôsobili v porovnaní s ostatnými jazdcami prvej desiatky len ako minivýprava...
- Áno, mali sme maličký tím, je naozaj rozdiel, keď na rampu vybehne fabrický jazdec KTM a s ním tridsať mechanikov. Ale mne to tak celkom vyhovuje, jeden mechanik a jeden masér mi celkom stačia, na podmienky sa nemôžem sťažovať. Nepotrebujem karavan, vlastný záchod a sprchu...
Čo sa teda musí stať, aby ste boli na štarte aj o rok?
- Chcem ísť Dakar, ak sa dajú financie dohromady minimálne do leta. Potom sa budem môcť poriadne pripraviť a ísť na štart bez nervov a starostí.
Nepustili ho do lietadla!
Návrat minitímu Štefana Svitka do vlasti sa omeškal. Spolu s mechanikom a fyzioterapeutom zostali na letisku v Lime a vybavili si iný let. Pôvodne sa na Slovensko mali prepraviť cez Miami. Keďže však nemali biometrické pasy alebo víza, americké úrady im nepovolili tranzit.
