Vďaka hre osudu sa nakoniec vrhol na herectvo a dnes hrá jednu z hlavných postáv v úspešnom seriáli Jojky Nevinní. Chlapec so zvláštnym menom Jozef Jurčišin-Kukľa (23).
Máte zvláštne priezvisko.
Otec mi ako chlapcovi rozprával príbeh o tom, že naši predkovia pochádzajú z Číny, z kočovného kmeňa Jurtintinovcov, ktorý sa dostal na západ a udomácnil sa na terajšom území Slovenska. Zdalo sa mi to super, no časom som zistil, že to nie je pravda. Ale aj tak ma pobavilo, čo si otec vymyslel. Na východnom Slovensku sú Jurčišinovci aj Kukľovci, no neviem presne, ako to súvisi s mojím priezviskom.
Pochádzate z Bardejova, kde ste kedysi ako študent SOU služieb zrejme veľmi nemysleli na herectvo.
To nie. Chodil som tam na štvorročný odbor s maturitou – umelecko-remeselné spracovanie dreva. Nechal som sa inšpirovať otcom, ktorý je amatérsky rezbár, ale po škole som sa tomu nevenoval. Nejako sa to skončilo tým, že mám doma v obývačke svoj maturitný výrobok – konferenčný stolík v barokovom štýle.
Prečo ste s tým prestali?
Bolo finančne náročné zohnať si všetky možné stroje, aby som mohol rozbehnúť podnikanie. Navyše, v okolí bolo dosť veľa stolárov.
Spoznávate ho? Jozef na Mužovi roka v roku 2008
Takže kedy ste začali pomýšľať na hereckú dráhu?
Akurát včera som sa so sestrou asi hodinu rozprával a spomenul som jej, že ako dieťa som si občas pri sledovaní filmov povedal, že by som si zahral nejakého akčného hrdinu. (smiech) Ale nešiel som za tým. Bratranec zase založil skautský zbor, boli veľmi dobrá partia volali sa Starý draci, okrem iného aj nakrúcali rôzne filmíky, paródie, a to ma tiež fascinovalo. Jedného nakrúcania som sa aj zúčastnil, ale vnímal som to skôr ako zábavu. Všetko sa to vo mne zlomilo, až keď som stretol českú speváčku pani Naďu Urbánkovú...
Začína to vyzerať ako dosť spletitý príbeh.
Áno. Chcete to počuť celé?
Spustite.
Takže, po strednej škole som najskôr chcel ísť pracovať niekde do zahraničia. Bolo to v novembri 2007 a mamka sa o mňa strašne bála, aby som nezostal niekde pod mostom. Išiel som preto k bratovi robiť na stavbu do Šale. V rovnakom období som stretol kamarátku, ktorá mi navrhla, aby som skúsil modeling. Okamžite som reagoval slovami: ,,Čo si?! Určite nie!“ No ako som dennodenne pracoval na tej stavbe a začalo to byť pre mňa ťažké, stereotypné a vôbec ma to nenapĺňalo, tak sa mi to rozležalo v hlave, a predsa len som ten modeling skúsil. Rozposlal som maily agentúram a zrazu sa mi z jednej ozvali a navrhli mi, aby som sa zapojil do česko-slovenskej súťaže Muž roka 2008. Išiel som do toho a dostal som sa do finále. I keď to celé bolo zvláštne a vtipné, lebo všetci súťažiaci okrem mňa tam boli namakaní svalnáči, ale inak v pohode chalani.
Ale vy ste zase mali veľké kučeravé vlasy! Kedy ste ich dali dole?
Koncom prvého ročníka na vysokej škole.
Jozef Jurčišin-Kukľa
A kedy sa dostaneme k Nadi Urbánkovej?
Teraz. Pani Naďa Urbánková na tom finále Muža roka sedela v porote. No a počas ďalšieho večera mala koncert, po ktorom sme sa stretli a ona ma inšpirovala, aby som sa dal na herectvo: „vždyť za to nic nedáš,“ povedala s úsmevom na tvári, a mala pravdu. (smiech) Prijali ma na VŠMU v Bratislave, kde študujem tretí ročník herectva.
V rámci modelingu ste aj niečo ďalej robili?
Nie, vôbec nič.
Poďme konečne k Nevinným. Je to vaša prvá skúsenosť s kamerou?
Niečo bolo v rámci školy, ale v podstate je to moja prvá veľká skúsenosť.
Bolelo to?
Ako som už spomínal, je to moja prvá veľká skúsenosť, počas nakrúcania som sa musel naučiť veľa vecí. Okrem iného aj text, pri dialógu necloniť kolegu, pamätať si pohyby, ktoré som robil v celku, aby to sedelo v detailnom zábere, musel som sa naučiť vnímať všetko, a hlavne byť pred kamerou uvoľnený. A nie vždy vyšlo všetko na prvýkrát, ale štáb bol super a brali to s rezervou a niekedy, keď som skomolil svoju repliku, tak sa aj kvalitne zabavili.
Je tretiak na VŠMU a pravidelne hráva v SND. Napríklad postavu Miesiželeza v Mechúrikovi-Koščúrikovi
Ako správny študent bývate v internáte v bratislavskej Mlynskej doline. Hviezda úspešného seriálu vysielaného komerčnou televíziou si nemôže dovoliť aspoň podnájom?
Ľudia majú trochu mylnú predstavu o tejto veci. Sestra sa stretla s takou hláškou, že: ,,Ty, tvoj brat teraz musí zarábať aké lóve!“ Nie je to tak. Na internáte som si už zvykol, hoci zo začiatku som mal veľký problém. Pamätám sa, ako ma šokovalo, keď som prvýkrát prišiel do ,,átriákov“ v Mlynskej doline. Predtým som dva roky pracoval na stavbe a býval po ubytovniach, no toto bol šok. Veľa ľudí, nonstop zábava, nehovoriac o kvalite ubytovania. Už sme si ale trochu dali dokopy izbu, spolubývajúci ju aj vymaľoval. Zatiaľ zmenu neplánujem, jedine, že by som si našiel nejakú bratislavskú dievčinu s vlastným bytom. (smiech)
Nejaká sa črtá?
(smiech) Je to zložité. Mám za sebou jeden vážny vzťah, zostali sme kamaráti. Hovorím si, že trvalý vzťah, načo? Mám 23 rokov, je tu škola, práca... Ale nikdy nehovor nikdy, lebo zajtra môže do môjho života vstúpiť sympatická mladá dáma...
Ktorá vás zlomí a budete do konca života pod papučou.
Alebo ona bude pod papučou. (smiech)
Jozef kedysi nosil dlhé brčkavé vlasy
Bežný divák je vždy najviac zvedavý, nakoľko je herec charakterovo podobný svojej postave. Vy by ste podľa Nevinných museli byť hotový anjel...
Podobne ako Patrik sa snažím vychádzať s ľuďmi, chcem, aby všetko klapalo. Hlavne nie som agresívny, nevybuchujem hneď, najmä keď riešim vzťahové veci. Ale Patrik je na môj vkus až prehnane milý a slušný. Je to pekné, ale ja by som v niektorých situáciách reagoval inak, aj by som hádam použil vulgarizmus. (smiech) A tiež by som si vedel predstaviť nejaké iné vety a reakcie z mojej strany, ak by som chcel zbaliť Kristínku Bauerovú.
Vraj ste veľký turista a horolezec.
Áno, sme dobrá partia. „Vodcom“ tejto čundráckej partie je môj najstarší brat Marián. Každé leto spolu chodíme, máme prejdené skoro všetky slovenské národné parky. Je to pre mňa veľký relax.
Nevinní sú momentálne vašou jedinou hereckou aktivitou?
Nie. V Slovenskom národnom divadle hrám Miesiželeza v predstavení Mechúrik–Koščúrik a v Rozbitom džbáne sluhu.
