Jeho pradedo Dezider Engel († 87) sa takmer pred sto rokmi plavil na lodi Carpathia a osobne zachraňoval ľudí, ktorí boli na slávnej lodi. Jeho spomienky sú živé aj po desaťročiach.
„Aj keď prešlo od smrti prastarého otca sedemdesiat rokov a nemal som šancu poznať ho, myslím naňho často. Na Carpathii robil čašníka, neskôr sa stal šéfom reštauračného personálu,“ začína svoje rozprávanie Milan Pavlík.
Carpathia sa ako prvá loď v Atlantickom oceáne priblížila k miestu, kde sa legendárny Titanic zrazil s ľadovcom. „Pradedo si z tých hrozných chvíľ zapamätal každý detail. V osudný deň sa plavili z New Yorku do Stredozemného mora. Po zachytení signálu volania o pomoc vyrazili k Titanicu plnou parou. Z oceánu však už stihli vytiahnuť len tých, ktorí sa zmestili do záchranných člnov, asi sedemsto pasažierov. Ďalších 1 500 ľudí zahynulo v chladnej vode,“ vraví M. Pavlík.
Paluba, kajuty, ale aj reštaurácia Carpathie sa zaplnili stroskotancami. „Na lodi bola panika, podchladené deti, ľudia s omrzlinami. Zakryli ich teplými dekami, uvarili im čaj. Pradedovi sa tlačili slzy do očí, keď spomínal na muža s malým dieťaťom na rukách. Chránil ho vlastným telom, dýchal naňho, aby nezamrzlo. Keď ich pradedo vyťahoval z člna na loď, muž sa rozplakal od šťastia, že prežili. Jeho žena totiž na Titanicu zomrela,“ opísal spomienky predka Milan Pavlík.
Mnohí členovia posádky mali obavu, že preťažená loď sa potopí. Radosť zo záchrany bola však oveľa silnejšia. Carpathia aj so stroskotancami doplávala bezpečne do New Yorku. Dezider Engel strávil na mori tridsať rokov, no záchrana ľudí z Titanicu mu do smrti pripomínala najemotívnejšie chvíle života. Na budúci rok uplynie presne sto rokov, čo sa Titanic potopil.
Osudná noc
Luxusný parník Titanic bol najväčšou loďou, akú do tej doby vyrobili. Stroskotal v priebehu svojej prvej plavby v noci zo 14. na 15. apríla 1912. Počas jednej z najznámejších námorných katastrof zahynulo asi 1 500 cestujúcich a členov posádky.
