Najspokojnejší zo samitu odchádzali určite Gréci, ktorí za noc získali 260 miliárd eur. Banky im totiž odpustili polovicu dlhov za 100 miliárd eur, dostanú ďalšiu zvýšenú pôžičku 130 miliárd eur a ich banky dostanú injekciu 30 miliárd eur. A tak nečudo, že sa grécky premiér a minister financií usmievajú.
Rokovanie o Grécku trvalo 10 hodín. Výsledkom je, že banky odpustia krajine až polovicu jej dlhu, teda 100 mld. €. Práve takúto stratu budú musieť priznať. Banky ustúpili, keď im Nemci pohrozili, že nechajú Grécko padnúť a prídu tak o všetko. Bankové domy hovoria o vydieraní. „Bolo to ako v najkrajšom mafiánskom filme. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť. Po polnoci sa Sarkozy a Merkelová postavili náhle do dverí a povedali, že ak neurobia tento krok dobrovoľne, budú do toho donútené,“ napísal v komentári Financial Times Deutschland.
Okrem odpustenia dlhov sa lídri dohodli na zvýšení druhého záchranného balíka pre Grécko zo 109 mld. na 130 mld. €. Silnejší bude aj euroval, ktorý po novom bude mať hodnotu jedného bilióna eur a rekapitalizáciou prejde aj 90 európskych bánk. „Navýšenie eurovalu možno prirovnať k ďalšiemu baleniu liekov proti bolesti pre európskeho pacienta. Nový euroval iba uľahčí ďalší rast už dnes neudržateľných dlhov. Preto určite nemožno hovoriť o riešení dlhovej krízy v Európe,“ reagoval na výsledky rokovania analytik INESS Juraj Karpiš. Na otázku, či je odpustenie polovice dlhu riadený bankrot Grécka, odpovedal: „Ako riadený bankrot to vyzerá. Na to, či to aj bankrot je, dajú odpoveď ratingové agentúry.“
Závery nočného rokovania asi najviac potešili gréckeho premiéra Georgea Papandreoua a jeho ministra financií Evangelosa Venizelosa. Tí jediní mali totiž dôvod na úsmev. „Na základe dostupných informácií to vyzerá tak, že najväčším víťazom sammitu je Grécko. Aj napriek tomu, že sa im nedarí konsolidovať verejné financie podľa požiadaviek medzinárodných inštitúcií a rast ekonomiky zaostáva, Grécko dostane ďalšiu pôžičku,“ zhodnotil burselskú noc Radko Kuruc z Inštitútu hospodárskej politiky.(net, sd, foto profimedia)
Výsledky samitu: Na tomto sa dohodli lídri
Grékom sa odpustí polovica dlhu
Banky nakoniec odpíšu Grécku polovicu jeho dlhov, čo ich bude stáť približne 100 miliárd eur. „Ohlásená reštrukturalizácia gréckeho dlhu s 50 % odpisom potvrdila to, čo bolo jasné už rok a pol. Predstavitelia EÚ a MMF boli príliš optimistickí, keď posielali do Grécka úvery s tým, že sa to nejako spraví,“ tvrdí Juraj Karpiš z ekonomického inštitútu Iness.
Vyššia pomoc pre Grécko z eurovalu
Eurozóna chce Grékom pomôcť aj tým, že zvýši druhý záchranný balík. Z dohodnutých 109 miliárd by mohli získať až 130 miliárd do roku 2014. Slovensko si však vylobovalo výnimku. Ako jediná krajina sa na zvyšovaní nezúčastní. Podľa premiérky Ivety Radičovej tým ušetríme 200 miliónov eur.
Zvýšenie eurovalu až na hranicu 1 bilión eur
Európska 27 sa dohodla, že euroval bude mať kapacitu 1 bilión eur cez pákový efekt, čiže zvyšovanie by krajiny nestálo ani cent navyše. Bližšie informácie o tomto kroku by mali byť známe v novembri. Podľa Juraja Karpiša toto rozhodnutie iba uľahčí ďalší rast už dnes neudržateľných dlhov, a preto nemožno hovoriť o riešení dlhovej krízy. Za riešenie bude možné označiť až opatrenia, ktoré tvorbu dlhov zastavia. „Zväčšenie eurovalu zvyšuje pravdepodobnosť, že o peniaze, ktoré tam pošleme, nakoniec prídeme. Zvýšený euroval má dosiahnuť 1 bilión eur, čo je približne 3 000 € na jedného obyvateľa eurozóny. Pritom celý slovenský štátny dlh na jedného Slováka je dnes 6 000 €,“ analyzuje Karpiš.
Rekapitalizácia bank
Až 90 európskych bánk musí zvýšiť svoj kapitál tak, aby ich kapitálová primeranosť dosiahla výšku 9 %. Nové zdroje by mali zháňať od súkromných investorov, štátov a pomôcť by mal aj euroval. Dokopy budú potrebovať takmer 110 miliárd eur. Grécke banky by si mali zohnať 30 mld. €, španielske 26,1 mld. €, talianske 14,8 mld. €, francúzske 8,8 mld. € a nemecké 5,2 mld. €.
