Vladimir Daniš († 39) a jeho brat Jozef († 43) prezývaní Tuti a Papas boli prvými Bratislavčanmi, ktorých desiatky ľudí hlavného mesto poznali ako výpalníkov. Teritórium týchto drsných chlapov bolo najmä centrum mesta. Tutiho nenápadnej postave sa vyhýbali traxikári, pretože za jazdu zásadne neplatil. Naopak, od taxikárov si pri skončení jazdy neraz ešte vypýtal peniaze. "Zvyčajne sa ma pred vystúpením z auta opýtal, či mi bude stovka chýbať. Nechcel som si ho znepriateliť a tak som mu dával peniaze. Jednému kolegovi, ktorý od neho za jazdu chcel peniaze, zaplatil. Ale keď vystúpil, vyzul si topánku a rozbil mu obidve svetlá," spomína bývalý bratislavský taxikár (68).
Podobne sa dvojica, najmä Tuti, správali v reštauráciách a baroch. Za konzumáciu neplatili. "Čašníčky vedeli, že mu majú dať stovku - dve. Keď nedostal peniaze, zobral čašníčke hoci aj zlaté náušnice. Ľudia narozprávali, že ich trhal z uší. Ale to sú len legendy. On len povedal, čašníčke alebo hoci aj návštevníčke: daj náušnicu a dostal ju. Ľudia sa ho báli," vraví prevádzkár (56) pubu v centre Bratislavy.
Zbytočné školenie amerických agentov
Drsní muži, akými boli Tuti a Papas, terorizovali ľudí. Vystrčili rožky, pretože krátko po novembri 1989 vycítili skorumpovanosť mnohých policajtov, bezmocnosť a neschopnosť väčšiny jej šéfov rázne zakročiť proti výpalníkom a vydieračom. Na začiatku 90-tych rokov boli vo vtedajšom Česko-Slovensku experti americkej FBI, ktorí popredných predstaviteľov štátu, súdov, prokuratúry a polície školili o možnom príleve a vytváraní zločineckých gangov vydieračov, výpalníkov, podvodníkov a rozličných iných zločincov. Informácie zapadli prachom. "Tie školenia, napríklad aj o pyramídových hrách s nimi spojených podvodoch, boli zbytočné, pretože ľudia, ku ktorým sa tieto cenné informácie o možnom vývoji kriminality dostali, po revolúcii vo funkciách rýchlo skončili," vysvetľuje bývalý vysokopostavený policajt.
Tuti a Papas zahynuli pri výbuchu Citroënu v Bratislave na križovatke Štefanovičovej a Žilinskej ulice takmer na pravé poludnie v júli 1995. Prví policajti, ktorí prišli na miesto výbuchu, boli bezradní. Niektorí si zakrývali oči pred kúskami ich tiel, ktoré boli rozmetané v okolí niekoľkých desiatok metrov... Dodnes nie je jasné, či Danišovci viezli niekam výbušninu, alebo sa stali obeťami atentátu.
V luxusnej reštaurácii na Hviezdoslavom námestí v ten večer tieklo šampanské prúdom. Bratislavskí podnikatelia si naivne mysleli, že s odchádzajúcou dvojicou výpalníctvo z metropoly odišlo. Mýlili sa... Čas podsvetia a boj rozličných skupín ešte len začínal.
