Grécko nespĺňa tohtoročný deficit rozpočtu a ani s tým budúcoročným to nevyzerá ružovo. Vyčkávacia taktika predstaviteľov eurozóny, ktorí nedokážu vyvinúť na Grékov dostatočný tlak, má za následok oslabovanie eura.
Euro počas septembra stratilo 7 % zo svojej hodnoty, čo je jej najväčší prepad od novembra 2010. Podľa analytikov za to môže bankrot Grécka, ktorý je tak blízko ako ešte nikdy. „Krach Grécka je niečo ako Pandorina skrinka a nikto nechce, aby sa otvorila. Aj keď niektoré trhy už započítali takúto možnosť, zdá sa, že euro má ešte priestor na ďalšie oslabenie, ak sa to stane,“ uviedol Teppei Ino, analytik Bank of Tokyo-Mitsubishi UFJ. Oslabenie meny však nie je ovplyvnené iba Gréckom. „Je za tým aj rok a pol trvajúca neschopnosť predstaviteľov EÚ reálne riešiť problém nesolventných krajín a snaha schovávať problémy pod koberec za pomoci využitia kapacít ECB a eurovalu,“ hovorí Juraj Karpiš z inštitútu Iness.
Okrem oslabenia eura je tu aj ďalšia zlá správa. Grécko totiž oznámilo, že schodok rozpočtu bude na úrovni 8,5 % HDP, teda nesplní dohodnutý cieľ 7,6 %! Ten bol podmienkou pre získanie ďalšej pôžičky. Krajina takisto neušetrí ani na budúci rok. Ministri finacií eurozóny riešia, ako najlepšie by sa dali prostriedky z eurovalu pre Grécko využiť. Karpiš však euroval za šťastné riešenie gréckej krízy nepovažuje. „Euroval riešenie problémov iba odsúva, čím ich zhoršuje. Grécku nepomôže ďalší úver, ale odpustenie časti dlhu, čiže bankrot. Zvyšovanie zadlženia Grécka ešte viac zhorší situáciu tamojšej ekonomiky a obyvateľstva,“ dodáva analytik. Podľa neho by euru pomohlo, keby sa problémy nesolventných krajín izolovali a riešili ich bankrotom. „Možno ešte nie je neskoro,“ uzatvára Karpiš.
Čo pre nás znamená oslabovanie eura?
- výrobky z krajín mimo EÚ zdražejú
- ceny pohonných hmôt môžu vzrásť
- klesne skutočná hodnota našich úspor a výplat