Zverejnil ju portál WikiLeaks. Správa uvádza, že podozrivou je finančná skupina Penta. Cena za hlas poslanca mala byť podľa depeše, ktorú zverejnila WikiLeaks, 2 mil. Sk (66 387 €). V roku 2004 slovenský parlament schválil šesť zákonov, ktoré Svetová banka nazvala najradikálnejšími reformami na svete. Do povedomia občanov sa najviac asi zapísalo zavedenie dvadsaťkorunového poplatku za návštevu u lekára.
Dôverná informácia pochádza z 21. apríla 2005. Analyzuje reformu presadenú vtedajším ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. „V parlamente prešli reformné zákony s podporou nezávislých poslancov celkom hladko, existujú dohady, že tieto hlasy boli kúpené,“ citoval server WikiLeaks.
„Podozrivá z kupovania hlasov bola finančná skupina Penta,“ uvádza depeša podpísaná vedúcim veľvyslanectva USA Scottom Thayerom. Dokument konštatuje, že Penta a jej sieť spoločností kontroluje tri z piatich zdravotných poisťovní, plánuje skúpiť 100 lekární a pokúša sa odkúpiť aj nemocnice. Suma peňazí prúdiaca cez systém zdravotnej starostlivosti z neho podľa správy robí potenciálne veľmi lukratívny sektor. Súčasťou reformy bola tiež zmena, podľa ktorej lekárne už mohli vlastniť nielen fyzické osoby - lekárnici, ale aj právnické osoby. Zdroj s kontaktmi na Pentu podľa depeše uviedol diplomatovi, že spoločnosť zaplatila po dva milióny korún (66 387 €) nezverejnenému počtu nezávislých poslancov, aby zaistila schválenie reformy legalizujúcej franchising lekární. Penta podľa správy chcela využiť zmeny v zákone a vlastníctvo zdravotných poisťovní, aby nasmerovala klientov do svojich lekární a vytlačila konkurenčné predajne liekov z trhu.
„Nič,“ znela odpovedať Rudolfa Zajaca, keď sa Nový Čas pýtal, čo na zverejnenie tejto správy hovorí. Zajac v roku 2004 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý kupoval hlasy opozičných alebo nezávislých poslancov a tým spáchal trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Reagoval tak na vtedy medializované vyjadrenia o korupcii niektorých zákonodarcov. „Nemám k tomu čo povedať. Vyšetrovala to polícia aj kdekto, nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal včera.
Reforma zdravotníctva prešla vďaka podpore nezávislých poslancov, z ktorých väčšina sú bývalí členovia HZDS. Išlo o Miroslava Abelovského, Gustáva Krajčiho, Ladislava Polku, Ivana Kiňa, Igora Pinkavu a Jána Mikolaja. Reformu podporili aj odídenec z KSS Herman Arvay a bývalí členovia SDKÚ, neskôr poslanci za Slobodné fórum Ivan Šimko a Alexej Ivanko. Hlasovali za ňu aj nezávislí Robert Nemcsics a Zuzana Plháková, dnes už Kondrlíková, či Bohumil Hanzel, vtedajší poslanec Smeru.
„Určite som nebola kúpená. Hovorím za seba, o ostatných poslancoch nemám informácie,“ uviedla Kondrílová-Plháková. „Išlo o vládny návrh, s ktorým som sa stotožnil, ku kupovaniu poslancov neviem nič povedať,“ povedal Robert Nemcsics.
Čo na to hovorí Penta?!
„Nevieme posúdiť autentickosť uvedenej správy, no považujeme ju za kombináciu úplných nezmyslov a popletených informácií. Kategoricky odmietame akékoľvek náznaky toho, že by naša investičná skupina ovplyvňovala prostredníctvom finančnej motivácie poslancov NR SR,“ povedal hovorca Penty Martin Danko a upozornil aj na faktické nezrovnalosti uvedené v správe: „Spomína sa v nej 6 reformných zdravotníckych zákonov – ani jeden z týchto zákonov neriešil fungovanie lekárnických sietí tak, ako o tom hovorí správa. Penta nikdy v lekárnictve na Slovensku prostredníctvom takejto siete nepodnikala,“ tvrdí Danko s tým, že úprava lekárnických sietí v tej podobe, že jedna právnická osoba môže vlastniť len jednu lekáreň, fungovala aj pred reformou z roku 2004. „Obvinenie z toho, že Penta chce ovládnuť lekárnický trh tak, že zlikviduje malé lekárne prostredníctvom svojej siete, sa v praxi ukázalo byť nezmyslom. V súčasnosti podniká pod značkou Dr.Max na Slovensku cca 80 lekární, pričom na Slovensku funguje približne 1 800 lekární,“ uviedol.
V správe je podľa neho chybne uvedené, že Penta v roku 2004 ovládala 3 zdravotné poisťovne. „Penta v roku 2004 vlastnila ZP Dôveru a ZP Sidériu, ktoré mali spolu cca 15 % trhový podiel. V roku 2006 prebehlo zlúčenie uvedených zdravotných poisťovní do ZP Dôvera. Akcionársky podiel v ZP Apollo Penta získala až na konci roku 2006 a aj to len minoritný, t. j. túto poisťovňu Penta nikdy neovládala,“ dodal.
Čo ešte tvrdí WikiLeaks
Ambície Roberta Fica dostať sa do Bieleho domu
Robert Fico v lete 2009 túžil po stretnutí s americkým prezidentom Barackom Obamom. Na stretnutí s americkým chargé d‘affaires v Bratislave hovoril, že chce v polovici novembra na 20. výročie nežnej revolúcie na našej washingtonskej ambasáde navštíviť slávnostné podujatie. „Aj keby to bolo len pár minút,“ cituje Fica americký diplomat, ktorému vtedajší premiér zdôrazňoval, že by sa s Obamom rád stretol. Fico pozvánku do Bieleho domu nedostal a deň pred výročím 17. novembra išiel na návštevu Moskvy, kde sa stretol s Vladimirom Putinom. Američania to nevnímali ako Ficovu nezištnosť. „Jeho cieľom je predvolebná fotografia s prezidentom Obamom,“ píše sa v depeši.
Fico pokročil v konšpiračných teóriách o H1N1
Po nazvaní pandemickej chrípky H1N1 „hrou farmaceutických spoločností“, sa premiér Robert Fico vyjadril tento týždeň, že „neverí v prasaciu chrípku“ a nedá sa zaočkovať. Toto je posledná zo série príležitostných paranoidných konšpiračných teórií, ktoré Fico tvrdí za posledných pár mesiacov - už v minulosti podozrieval z konšpirácií proti sebe slovenské mediálne vydavateľstvá. Navrhoval, že finančná kríza môže byť zámerná, a dokonca vyjadril strach, že môže byť zavraždený za to, že vie príliš veľa o pozadí financovania opozičnej politickej strany SDKÚ.
Podozrivá červená tekutina
Slovenská polícia zaistila kontajnery s podozrivou červenou tekutinou. O pomoc pri vyšetrovaní preto požiadala amerického regionálneho bezpečnostného vedúceho. Naša vláda nechcela na preskúmanie poskytnúť vzorku tekutiny do zahraničia, ale ponúkla možnosť americkým expertom navštíviť Slovensko. Na kontajnery sa potom prišli pozrieť aj príslušníci FBI spolu s odborníkom na zbrane hromadného ničenia zastupujúcim Euroáziu. Slovenská polícia kontajnery preskenovala na jednej strane, no neotvorila ich. Domnievala sa, že to môžu byť originály alebo repliky nádob používaných na prepravu jadrových materiálov. Boli prepracovanejšie než tie, ktoré sa používali v minulosti. Miesto, kde sa našli, depeša nespresňuje, no spomína Banskobystrický kraj.
Čo je Wikileaks?
Zaoberá sa zverejňovaním utajených informácií. Stránku založil v roku 2006 Austrálčan Julian Assange. Americké diplomatické depeše zverejňuje od vlaňajšieho novembra.
