Okrem toho platíme DPH či spotrebné dane pri každom nákupe a tie taktiež končia v štátnej kase. Slovenská vláda a samospráva tak získajú z každých vyprodukovaných 100 € približne 28 €. Najhoršie sú na tom Dáni, ktorým štát zo stovky ukrojí až 49 €, Litovcom iba 26,90 €. Aj keď Slovensko vychádza v tomto porovnaní celkom dobre, vládne strany pred voľbami sľubovali ešte nižšie odvody. Dočkáme sa ich?
Daňovo-odvodové zaťaženie má vo svete stúpajúci charakter. Z výplaty prispievame na štát stále viac. V roku 2010 došlo k nárastu daňovo-odvodového zaťaženia až v 22 krajinách OECD. Podľa Petra Pašku z personálnej agentúry ProAct People sa odvody na Slovensku považujú za privysoké. „Inak by nevolilo také obrovské percento ľudí prácu na živnosti alebo dohody. Takíto zamestnanci tvoria približne 33 % ľudí v produktívnom veku,“ argumentuje Paška.
Slovákom sa zároveň nepáči platenie odvodov, lebo majú pocit, že sa s nimi nakladá neefektívne. „Výška odvodov možno nie je v porovnaní s ostatnými krajinami tragická, panuje však presvedčenie, že peniaze sa prerozdeľujú nie úplne najlepším spôsobom. Môžu za to kauzy s eurofondmi či situácia v zdravotníctve,“ hovorí Paška.
Analytik z Inštitútu hospodárskej politiky si myslí, že vláda odvody len tak ľahko nezníži. „V Programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že vláda medzi najdôležitejšie úlohy pokladá odstránenie bariér rastu zamestnanosti a zníženie odvodového zaťaženia. V dnešnej dobe veľký priestor na zníženie odvodov nie je,“ tvrdí Radko Kuruc.
Zaťaženie nám klesne v roku 2012, ale v priemere iba o päť eur. „Už sme naštartovali daňovo-odvodovú reformu. Ak bude schválená v navrhovanej podobe, ľudia si od januára 2012 nájdu vo výplate o pár eur viac,“ tvrdí Martin Jaroš z ministerstva financií. Zníženie odvodov by pritom mohlo ovplyvniť aj zamestnanosť. „Pri rozhodovaní firiem ohľadne prijímania zamestnancov patria medzi hlavné faktory aj výška daní a odvodov. Nižšie dane tiež zvyšujú ochotu ľudí pracovať,“ uviedol Kuruc.
Daňovo-odvodová mapa Európy
