Potvrdil v ňom, že v dlhoročnom spore, ktorý sa týkal aj predsedu národniarov Jána Slotu, boli porušené práva na slobodu prejavu. Išlo o články, v ktorých sa spomínal Slota a niekdajší policajný viceprezident Jozef Petráš. Podľa článkov mali byť obaja pod vplyvom alkoholu a Slota mal močiť z terasy reštaurácie. Kým Nový Čas na slovenských súdoch spory prehral, podľa Štrasburgu slovenskí sudcovia v konaní nerešpektovali princíp rovnosti zbraní. Európsky súd tak dal jasný odkaz. Novinári sa majú právo pýtať na súkromie politikov, právo vedieť, čo robia vo svojom voľnom čase a ako sa správajú, ak je to významné z hľadiska témy verejného záujmu. Najmä ak sú články publikované v dobrej viere o ľuďoch, ktorých platíme z našich daní.
Peter Kubínyi, predseda Slovenského syndikátu novinárov:
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva pokladám za logický. Ako sa uvádza aj v správe, „v konaní nebol rešpektovaný princíp rovnosti zbraní“, verejní činitelia ťahali lano za dlhší koniec. Smutné tiež je, že súdy žalobcovi v tomto prípade priznali neprimerane vysokú sumu ako náhradu nemajetkovej ujmy, čo pokladám za nedžentlmenské. Natíska sa otázka, či „nemajetková ujma“ nie je prostriedok, ako zlikvidovať médium, ktoré si dovolilo verejných činiteľov kritizovať. Ak áno, potom je to skrytý prejav neslobody tlače na Slovensku.
Zuzana Wienk, aliancia Fair Play:
Pre slovenských novinárov je mimoriadne dôležité vedieť, že existuje inštitúcia, ktorá preskúma ich spory nezávisle a spravodlivo. Na Slovensku majú politici taký vplyv nad súdmi, že sa na takú garanciu, žiaľ, novinári spoliehať nemôžu. Európsky súd pre ľudské práva jasne povedal, že slovenské súdy zlyhali v ich úlohe zodpovedne preskúmať okolnosti prípadu a všetky dôležité fakty. Z rozhodnutia mi vyplýva, že súdy akoby viac chránili politikov. Politici majú obrovskú moc, ktorú môžu zneužiť, je preto mimoriadne dôležité mať slobodné médiá, ktoré im nastavujú zrkadlo a chránia záujmy ľudí. Inak sa občania nemôžu brániť a nemajú nástroje na to, aby sa dozvedeli o prípadoch, keď politici zlyhávajú.
Marek Benedik, advokát:
Rozhodnutie súdu hodnotím kladne. Stotožnilo sa s našou argumentáciou, že vnútroštátne súdy sa vecou vôbec nezaoberali z hľadiska európskych štandardov ochrany slobody prejavu a práva na informácie, čo je u nás, bohužiaľ, bežné. Vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu je zrejmé, že boli prekonané viaceré dogmy a stereotypy našich súdov v sporoch, keď dochádza ku konfliktu práva na ochranu osobnosti na jednej strane a slobody slova na strane druhej. Samotná skutočnosť, že v médiách bola uverejnená informácia, ktorá sa ukázala ako nepravdivá, nie je postačujúca pre uloženie sankcie. Súd vždy musí skúmať, či novinári informovali o otázkach legitímneho verejného záujmu s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie pri zachovaní novinárskej etiky. Ak to tak totiž je, v takom prípade novinári požívajú ochranu slobody slova. Slobodné informovanie médiami o verejných činiteľoch je dôležité z dôvodu verejnej kontroly. Verejnosť takto má možnosť vedieť, ako sa verejní činitelia správajú a či dodržiavajú zákonné, ale aj morálne požiadavky na ich správanie, a to nielen v rámci výkonu verejnej funkcie, ale aj mimo nej.
Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti:
Vstupom do politiky, respektíve verejného života, by sa mal každý pripraviť na to, že sa o neho budú zaujímať ľudia a aj médiá. S ohľadom na funkciu budú pod drobnohľadom a bude sa o nich písať možno aj v nepríjemných súvislostiach. V tej súvislosti je podstatné si uvedomiť, že hranica ochrany súkromia verejne činnej osoby je iná ako pri ostatných ľuďoch.
Aké sumy schválili súdy?
Slovenské súdy priznávajú oveľa vyššie sumy verejným činiteľom za poškodenie dobrého mena ako obetiam a ich pozostalým za fyzické utrpenie. Tvrdí to združenie VIA IURIS.
Odškodné pre bežných ľudí
Dcéra za smrť matky v dôsledku nesprávneho a neodborného postupu nemocnice 13 228 €
Muž za smrť manželky v dôsledku vykrvácania po operácii, neposkytnutia zdravotnej starostlivosti a poskytnutia nesprávnej náhradnej krvi 19 916 €
Nemajetková ujma pre politikov
Ján Slota 165 969 eur
Štefan Harabin 99 581 eur
Robert Fico 66 000 eur
Štefan Harabin 33 193 eur
Robert Fico 33 193 eur
Ján Slota 20 000 eur
Štefan Harabin 16 596 eur
Ján Slota 10 000 eur
Robert Fico 9 958 eur
Chronológia prípadu
Rok 1999
Nový Čas uverejnil sériu článkov o udalosti, pri ktorej boli prítomní Slota aj Petráš. Bolo v nich uvedené, že reportéri a ďalšie osoby videli dvojicu v reštaurácii pri konzumácii alkoholu, pričom muži prejavovali znaky opitosti a správali sa spoločensky nevhodným spôsobom. Petráš mal podopierať Slotu pri chôdzi, tvrdil, že zariadi občianske nepokoje, ak mu Petráš poskytne ochranu. Mal sa pomočiť do svojich nohavíc a zaspať na stole, Slota mal močiť z terasy reštaurácie.
Rok 2001
Petráš zažaloval vydavateľa za ohováranie.
Rok 2004
Žilinský krajský súd dal Petrášovi za pravdu a priznal nemajetkovú ujmu v sume 16 596 Sk. Vydavateľstvo podalo sťažnosť na Ústavný súd.
Rok 2005
Ústavný súd sťažnosť zamietol. Vydavateľ sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V sťažnosti namietal, že konanie na ochranu osobnosti bolo nespravodlivé, pretože súdy v rozsudkoch jednostranne uprednostnili žalobcu a v konaní nebol rešpektovaný princíp rovnosti zbraní. Tvrdil tiež, že výsledok konania znamenal porušenie jeho práva na slobodu prejavu.
Rok 2011
Súd v Štrasburgu uviedol, že slovenské súdy sa pri rozhodovaní riadili takzvanou doktrínou pravdivosti informácií a požadovali, aby vydavateľstvo preukázalo pravdivosť publikovaných faktov. Slovenské súdy však podľa Štrasburgu nijako neskúmali, či boli články publikované v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a spoľahlivé informácie v súlade s novinárskou etikou a vo verejnom záujme. Poukázal pritom na to, že novinári si v tomto prípade po anonymnom telefonáte išli priamo do dotknutej reštaurácie overiť pravdivosť informácií, rozprávali sa so svedkami aj s policajným viceprezidentom Petrášom. Súd dal preto vydavateľovi za pravdu a konštatoval porušenie práva na slobodu prejavu.
