Po smrti rodičov som zdedila rodičovský dom, ktorý som sa rozhodla zrekonštruovať. Samozrejme, že k tomu sú potrební viacerí. Postupne sa mi podarilo zrealizovať moje predstavy. Prišiel čas riešiť kúrenie, vodovod a kanalizáciu. Dlho sa mi nedarilo stretnúť odborníka na tieto práce. Môjho manžela rekonštrukcia nezaujímala, pretože bol za predaj domu. Ja som s tým však nesúhlasila a možno aj preto sa nielen mne, ale aj nášmu synovi, začala manžel odcudzovať.
Manžel sa mi odcudzil
Začínal byť hrubý, často býval mimo domu a pravdaže bol urazený, že nechcem mozole mojich rodičov premeniť na jeho alkohol a rôzne pôžičky, ktoré si narobil. Vrcholom bolo, keď som zistila, že sa mi pomaly strácajú veci v dome, ale ešte aj pokladnička nášho trojročného syna je prázdna. Požiadala som o rozvod. Trvalo to krátko, kým si môj manžel nezačal vylievať zlosť. Moja práca na oprave rodičovského domu stagnovala. Jednak pre rozvod a jednak preto, že som nenašla potrebného odborníka.
Mala som náladu na bode mrazu. Zavolala som preto sestru na návštevu, aby som aspoň trochu prišla na iné myšlienky. Počas návštevy som sa posťažovala na moje neúspešné pokusy nájsť vodára.V tom čase už sestra s manželom dokončili výstavbu svojho domu. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi švagor ponúkol vodára. O týždeň sa švagor aj s vodárom zastavili u nás. Pretože som musela ísť do práce, všetko som nechala na nich. Dokončovacie práce som však musela zvládnuť sama. Nebolo to jednoduché, pretože som behala medzi starým bytom, domom, prácou a nákupmi. Popri tom som nestíhala komunikovať s vodárom. Vedela som len, ako sa volá. Nosila som mu občerstvenie a pritom sme prehodili niekoľko slov. Zvyčajne o vodovode, aby sa ubezpečil, či všetko robí tak ako som chcela.
Môj vodár
Posledný deň práce som mu priniesla obed. Odrazu vodár vybehol z kúpeľne. Bol celý roztrasený a bledý, jednu ruku držal pred sebou a začal padať na zem. Zachytila som ho, posadila na schodík a zisťovala, čo sa deje. Išlo o prozaickú príčinu. Môj vodár si porezal prst. Pretože aj ja neznášam pohľad na krv, poznala som príčinu jeho mdloby. Prst som mu napokon ošetrila a obviazala. Vodár po skončení práce odišiel domov, no ale ani nie za dva týždne ma prišiel pozrieť, či všetko funguje. O niekoľko dní zase a takto k nám chodil asi pol roka. V jeden deň mi prišiel oznámiť, že sa dal preložiť do nášho okresu. Pracoval totiž ako štátny zamestnanec.
Môj bývalý manžel však začal s intrigami a na úrady vypisoval rôzne nezmysly. Opäť som musela riešiť samé problémy. Našťastie sme však na ne boli už dvaja, pretože neskôr ma môj vodár požiadal o ruku a po roku známosti sme mali svadbu. A tak sme začali traja šťastne žiť v opravenom dome. Syn nám vyrástol a skôr, ako odišiel na vojnu, sme začali v našej záhrade stavať nový dom, aby v budúcnosti nemusel bývať s rodinou u nás.
Dnes sa mi zdá, akoby to bolo včera. Syn má už dva krásne dospelé deti, ja som na dôchodku a môj vodár ešte pracuje. Viem, že moje obavy vydať sa za neho boli neopodstatnené. Je vynikajúci manžel, otec môjho syna a dedko.Vnúčatká síce vedia, že nie je pravý, ale vždy mi hovoria, že žiaden nie je taký skvelý ako náš. Nuž, môj život bol doteraz v tomto manželstve na výbornú. To, čo sme nestačili vidieť a poznať v mladosti, chceme vidieť a poznať čoskoro. Ani by človek neveril, koľko lásky, porozumenia a pochopenia dokáže dať jeden porezaný prst.
