Je vo hviezdach, či eurozóna pod takýmto tlakom prežije rok 2011 kompletná. Už vlani sa šepkalo, že niektoré krajiny jednoducho vystúpia.
Eurozóna vznikla v roku 1999 a momentálne má 17 členov. Slovensko sa stalo členom eurozóny v roku 2009. „Eurozóna sa od nášho vstupu zásadne zmenila. Dlhová kríza v EÚ a hrozba gréckeho bankrotu viedli k vytvoreniu eurovalu. Za nezodpovednú politiku jednej krajiny tak majú platiť aj ostatné, niekedy dokonca chudobnejšie krajiny,“ tvrdí Juraj Karpiš z ekonomického inštitútu Iness. Dodáva, že takéto usporiadanie eurozóny nie je pre nás výhodné. „Hrozí, že zaplatíme časť účtu za záchranu bánk v iných krajinách. Napriek tomu, že účet za ozdravenie slovenských bánk v roku 2001 sme si museli uhradiť sami,“ hovorí analytik.
Eurozónu teda čaká ťažký rok. „Problémy Írska ukázali, že tzv. Grécka kríza nebola iba iracionálnym výkyvom súkromných trhov. Ide o zásadné problémy bankového systému eurozóny a súkromní investori majú vážne obavy ohľadom schopnosti niektorých krajín eurozóny v budúcnosti splácať svoje záväzky,“ myslí si Karpiš. Za vydarený nepovažuje ani nástroj pomoci tzv. euroval. „Aj napriek jeho existencii došlo k dramatickému rastu rizikových prirážok a prvé krajiny už žiadajú o pomoc z jeho zdrojov, napriek tomu, že sa predpokladalo, že ho nikdy nebude nutné použiť. Problém nastane v prípade, ak o pomoc z eurovalu požiada väčšia krajina, ako napríklad Španielsko alebo Taliansko,“ povedal Karpiš.
Hlavným ťahúňom pomoci krachujúcim krajinám je Nemecko. Ak sa tento „sponzor“ rozhodne v pomoci nepokračovať, môže to destabilizovať eurozónu a ohroziť samotnú existenciu eura.
