Sanitka, v ktorej sa viezol, sa zrazila s autobusom a on zahynul. Postihnutej Evičke (28) sa v sekunde zrútil svet. Uvedomila si, že už nič nebude také ako predtým.
Evka, ktorá má detskú mozgovú obrnu, na otcovi veľmi lipla. Iróniou osudu je, že s ním prežila v byte, ktorý si pekne prerobili, iba týždeň. Skúsený lekár z televíznej relácie 112 Andrej Faglic tragicky zahynul 14. októbra na sídlisku Sásová v Banskej Bystrici, keď sa ponáhľal k autonehode.
Tragická nehoda sa stala 14.10.2010 na sídlisku Sásová v Banskej Bystrici.
Evka musela po smrti otca byt opustiť, pretože je odkázaná na pomoc iných. Presťahovali ju do Domova sociálnych služieb Hrabiny Nová Baňa, kde je od pondelka do piatka. Cez víkendy ju vozí domov staršia sestra Janka (35). „Otec bol človek s veľkým záchranárskym srdcom. Keby som mohla, čo mi zdravotný stav nedovoľuje, tak idem v jeho šľapajach,“ hovorí so slzami v očiach Evka. „V osudný deň ma odviezol do denného zariadenia a povedal, že sa mi ešte pokúsi zavolať. To boli jeho posledné slová. Vzápätí na to mi volala asistentka, že videla v televízii správy... V duchu som sa modlila, že bodaj by to otec nebol... Potom prišla otcova kolegyňa a vtedy sa mi život totálne zrútil. On mi nebol iba otcom, ale aj mamou,“ spomína Evka s bolesťou v hlase na deň, keď stratila milovaného otca. Modlí sa za otca aj jeho kolegu, ktorý zomrel 19 dní po nehode. „Aby moje kroky strážili, aby strážili svojich kolegov v tom záchranárskom nebi...“
V štúdiu pri nakrúcaní relácie Modré z neba. Evka je súčasťou banskobystrickej záchranárskej rodiny.
Priateľka Andreja Faglica Oľga je Evkinou veľkou kamarátkou. V osudný, tragický deň, keď Andrej zomrel, sa jej Evka opýtala, či ju môže volať mama. „Vtedy som to tak cítila a jednoducho to muselo zo mňa vyjsť,“ hovorí Evka a Oľga ju dopĺňa. „Vtedy sme to tak cítili obe.“
Bolesť je ešte veľmi čerstvá, Oľga chodí do Andrejovej izby len vtedy, keď je sama, objíme oblek zavesený na skrini a musí odísť. „Už asi mesiac je pre nás táto izba taká 13. komnata. Ja nájdem odvahu tam ísť len v prípade, že som tu sama. Na skrini visí oblek, ten vystískam a idem z tej izby preč. Je to veľmi čerstvé a bolestivé,“ spomína Oľga so slzami v očiach na Andreja. „On Evke skutočne nahrádzal mamu, bol otec, kamarát, ja som žasla, čo ten chlap všetko zvládal. Bol večne usmiaty. Neusmieval sa iba vtedy, keď zaspal od únavy. Teraz cítim také úžasné prázdno, až fyzicky bolestivé... Čakám na telefonát, viem, čo je čierna diera v duši, je to niečo hrozné.“
Jej radosť zo stretnutia so spevákom Petrom Nagyom bola obrovská a úprimná.
Evka si zúfalo hľadá novú cestu v živote. Smútok je však ešte príliš čerstvý a silný. Našťastie je obkolesená dobrými ľuďmi a preto, keď prišla do Modrého z neba prosba o stretnutie Evky s jej idolom
