Skok s padákom. Sen snáď každého dobrodruha. Ani sa nám nechce veriť, že onedlho sa splní. Je sobota popoludní a my stúpame na 51-ročnom lietadle typu L-60 Brigadýr do výšky 1 200 metrov nad letiskom Slavnica pri Dubnici nad Váhom. Oblečení v kombinézach a prilbách myslíme len na jedno - prosím, prosím, nech sa ten padák otvorí!
V lietadle nie sú dvere a po celý čas sem prúdi chladný vzduch. Ani nevieme, či sa trasieme od chladu alebo od nervov. Sílime do kamery nútené úsmevy, tváre pritom máme od strachu tmavšie, než naše kombinézy.
Výška viac ako 1000 metrov desí, ale aj láka zároveň.
Na signál inštruktora čakáme ako na popravu a spásu zároveň. Myšlienku, že čoskoro budem to mať za sebou strieda výčitka: "Načo som sem išiel? Bolo mi to treba?"
Lietadlo je už takmer v správnej výške... A je to tu! Inštruktor máva rukou - je čas. Srdce buši tak rýchlo, že čoskoro, zdá sa, vyskočí z lietadla namiesto mňa. Sadáme na rímsu, inštruktor snáď po miliónty krát skontroluje laná, naprávi naše kŕčovité pohyby... "Poď!"- Asi ani jeden z nás nepotreboval v živote toľko odvahy, ako v tej jedinej sekunde....
Keď sme dorazili na dubnické letisko, ostali sme prekvapení, koľko nadšencov sa tomuto adrenalínovému športu venuje. Zoskoky s padákom sú skrátka v móde. V priebehu celého dňa sa tu vystriedali stovky ľudí. A reportéri Nového Času sa teraz zaradili medzi týchto dobrodruhov...
Nácvik v bufete
Odovzdávame inštruktorovi potvrdenie od lekára o 100 % zdravotnom stave - to je základná podmienka na zoskok. A už sa začína výcvik. "Pri menšej skupine výcvik trvá 6 až 8 hodín. Za tú dobu sa nováčikovia naučia, ako riešiť prípadné krízové situácie na padáku," vysvetľuje Silvio Veselský, ktorý lieta na balónoch a už dvadsať šesť rokov pôsobí ako inštruktor.
Riadenie padáku, odhadzovanie hlavného a vypúšťanie záložného si treba najprv nacvičiť vo „veste“. Dokonale na to poslúži drevený trám v miestnom bufete.
Po teórii a ukážkach situácií, ktoré môžu nastať niekoľko stoviek metrov nad zemou, ideme na praktický nácvik. Najprv každý z nás skúša výskok zo zaparkovaného lietadla. Čudný pocit máme aj keď len tak visíme zo strechy miestneho bufetu a skúšame pritom nasimulovať celý zoskok, riadenie padáku, ale aj použitie záložného v prípade, že by ten hlavný zlyhal... To posledné by asi nikto z nás nechcel naozaj skúsiť.
Inštruktor Silvio Veselský vysvetľuje, ako sa odhadzuje hlavný padák a otvára sa záložný. Každý pritom myslí len na jedno: „Nech k tomu nikdy nedôjde!“
Cesta hore
Medzi ľuďmi, ktorí sa venujú zoskokom, panuje maximálna dôvera. Len málokedy si parašutisa sám skladá padák, väčšinou to prenechá ľuďom, ktorí sa tomu venujú roky. Za poskladanie sólo padáka sa platí 5 €, pri tandemovom zoskoku sa cena zdvojnásobí.
Skladanie padáku je mimoriadne dôležitá práca. Robia ju len špeciálne vyškolení ľudia.
Teplomer ukazuje niečo vyše 13 stupňov a prvýkrát vyšlo slniečko. Posádka Nového Času po hodinách tréningu s rozporuplnými pocitmi nasadá do staručkého Brigadýra. V duchu si narýchlo premietam v hlave inštruktorove rady. Adrenalín stúpa na maximum a od osudného skoku nás delia iba sekundy. Cúvnuť sa už nedá. Som nervózny. Aj keď mi rozum napovedá "neskoč", túžba po neznámom a ten neopísateľný pocit vyskúšať niečo neobjavené, je silnejší. Sadám si na okraj lietadla a po dohodnutom signále sa vrhám strmhlav dolu. Letím! Do priepasti!
Lietadlo stúpa čoraz vyššie. Erikovi už tuhne úsmev na tvári. Inštruktor Jaro sa mu snaží dodať odvahu.
Mám pocit, že sa mi zastavilo srdce. Koľko takto nebilo? Je to len niekoľko sekúnd, ktoré ani neviem, ako prešli, a už cítim to radostné trhnutie! Padák sa mi otvoril okamžite - skáčeme tzv. na lano. To je dlhé približne tri metre a je pripevnené k lietadlu, po zoskoku lano vytiahne padák zo špeciálneho kontajnera, parašutistu len mierne trhne a padák sa sám rozprestrie.
A čo keď nie? Pre tento prípad mám aj záložný padák, ale na to si nechcem ani pomyslieť. Keby sa dialo čokoľvek, záložný padák sa sám otvorí vo výške 200 metrov nad zemou. Ale ani táto myšlienka ma neupokojuje.
Rozprestretie padáku trvá niekoľko sekúnd, cítim ako spomaľujem a visím. Som v oblakoch a zaplavuje ma neuveriteľný pocit šťastia a eufórie. Prekonal som samého seba a zažívam niečo, s čím som sa doteraz nikdy nestretol. Stiahnutý žalúdok sa v okamihu upokojí a užívam si pohľad na svet z vtáčej perspektívy. Chce sa mi kričať od vzrušenia! Pozerám sa na hory, krútiaci sa tok Váhu, ktorý z viac ako kilometrovej výšky vyzerá len ako nazbieraná šnúrka z topánky. Letisko v Dubnici nad Váhom vyzerá zhora len ako malá škatuľka... A práve tam musím trafiť a bezpečne pristáť.
Najvzácnejšie chvíle celého zoskoku: Padák sa otvoril!
Mojím pomocníkom je v tej chvíli jedine navigátor, ktorý sa nachádza na zemi a pozoruje ma ďalekohľadom. Cez vysielačku v uchu dostávam inštrukcie. "Padák sa ti dobre otvoril a všetko by malo byť v poriadku. Teraz si vyskúšaj riadenie, zatiahni pomaly za riadidlá doľava aj doprava," hovorí inštruktor. Po viac ako minúte, keď si myslím, že všetko som dokonale zvládol, ma inštruktor prekvapí nečakaným povelom. "Zatiahni ľavú ruku približne na úroveň brucha, silno drž a hlavne sa neboj," upokojuje ma profesionál. V tej chvíli sa moja ľavá strana padáka ohne a ja sa začnem krútiť doľava a obrovskou rýchlosťou padám dolu. Pripadám si ako zostrelené lietadlo padajúce v ústrety zemi. V bruchu opäť cítim ten úžasný pocit, ktorý ma naplnil niekoľko sekúnd po zoskoku. Dolu som sa dozvedel, že môj manéver vyzeral z dola viac ako hrozivo a kolegovia si mysleli, že mám nejaké ťažkosti. Ani len netušili, ako som si to celé užíval!
Dúfam, že pristanem
Let trvá približne osem minút a čas pristátia sa nezadržateľne blíži. Niekoľko desiatok metrov nad zemou sa chystám na pristávací manéver. Väčšina ľudí ho vraj aj na prvýkrát zvládne poľahky. Dúfam, že aj ja. Keď sa dostávam niekoľko desiatok metrov nad zem, dostávam pokyn, aby som rovnomerne zatiahol obe riadiace šnúry smerom dolu. V tom okamihu padák úplne spomalí a ja z malinkej výšky došliapnem šťastný na zem. Ako jediný z celej partie som pristál bez jedine chybičky. Som frajer, zvládol som to!
Dokonalé pristatie!
Po pristátí nasledujú úprimné gratulácie od inštruktora, navigátora, ale aj ostatných parašutistov. A ja som im všetkým vďačný, že to dopadlo dobre. Hlavne navigátorovi, ktorý riadil môj let zo zeme. "Pri našej práci rozhodujú doslova sekundy. Sledujem celý proces otvorenia padáku, v prípade potreby žiakovi cez vysielačku pomôžem. Dôležité je všímať si vietor, ktorého rýchlosť nemôže presiahnuť 8 m/s. Navyše musím mať odhad, ktorý sa dá získať jedine skúsenosťami," vysvetľuje inštruktor Anton Hrehuš. Zo vzduchu nás mal na starosti skúsený parašutista - ten dohliada na to, aby sa všetkým otvoril padák, a z lietadla skáče ako posledný.
Ľudia, ktorí prepadli tejto zábave, hovoria, že existujú dva životy. Ten, ktorý vediete predtým, ako prvýkrát vyskočíte padákom. No a život a pohľad na neho, ktorý vediete potom. Musím im dať za pravdu. Toto určite nebol môj „prvý a posledný“ zoskok...
"Bol to môj najlepší zážitok," hovorí šťastný Erik.
Koľko to stojí?
Sólo zoskok s padákom stojí 110 €, tandemové skákanie vyjde 150 €. "Záujem zo strany ľudí o tento šport z roka na rok rastie. Tandemové skákanie je však atraktívnejšie, pretože sa skáče z výšky 4-tisíc metrov a celkový výcvik trvá len 15 minút," hovorí Juraj Živčic zo spoločnosti Parasport, ktorá zoskoky na dubnickom letisku organizuje. Ten neopísateľný pocit, ktorý pri ňom zažijete, sa však rozhodne postará o tom, že peniaze investované do tohto športu ľutovať nebudete.
Viac zaujímavého čítania nájdete v dnešnom vydaní Nového Času Nedeľa.
