Osochu Svätopluka na cestnom nádvorí Bratislavského hradu sa strhla takmer celonárodná hádka. Socha je podla odborníkov zlá, škaredá, plná historických chýb azavádzajúcich symbolov. Kde všade spravil jej autor Ján Kulich prešlapy? Akto bol vlastne Svätopluk - vládca Velkej Moravy?
Svätoplukovi vieme z rôznych stredovekých pramenov pomerne dost. Ved práve za jeho vlády bola Velká Morava na vrchole moci a Svätopluk, ako mocný vládca, podnikal bojové výpady proti svojim susedom. Také udalosti nemohli prejst bez povšimnutia kronikárov. „Nevieme, kedy sa narodil ani kto boli jeho rodicia. Vieme len, že bol synovcom velkomoravského kniežata Rastislava, ktorý mu uvolnil nitriansky kniežací stolec,“ vysvetluje historik Ján Steinhübel zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa špecializuje na obdobie Velkej Moravy. S v ä t o - pluk panoval v Nitre pravdepodobne už pred rokom 862, ked spolu s Rastislavom poslal žiadost byzantskému cisárovi Michalovi III., aby k nim vyslal misionárov a ucitelov. O rok neskôr prišli na Velkú Moravu Konštantín a Metod.
ZBAVIL SA STRÝKA
Centrom Velkej Moravy boli dve opevnené aglomerácie pri rieke Morava – v dnešných Mikulciciach a v Starom Meste. Moravské kniežatstvo malo vo zväzku silnejšie postavenie ako Nitrianske. Svätoplukovi však po case zacínala byt jeho Nitra malá a zvažoval, ako dostat do svojich rúk celú ríšu. Šanca prišla v roku 869. „Vtedy Velká Morava celila útokom Frankov. Rok nato hrozil další franský útok. Vtedy Svätopluk zacal poza Rastislavov chrbát vyjednávat s bavorským správcom Karlomanom a chcel s Frankmi uzavriet separátny mier. Rastislavovi sa to, samozrejme, nepácilo - nechcel kompromis, bol odhodlaný s Frankmi bojovat.
Ved doteraz nad nimi vyhrával. Svätoplukovi, ktorý ho zacal zrádzat, prestal verit a rozhodol sa, že sa ho rýchlo zbaví. Pozval ho na hostinu, na ktorej ho mali zahrdúsit. Lenže Svätoplukovi to niekto vcas prezradil, a tak z pasce unikol. Rastislav ho zacal prenasledovat, sám však padol do pasce. Svätopluk zajal svojho strýka Rastislava a vydal ho Frankom. Tí ho súdili, vypichli mu oci a väznili až do jeho smrti,“ opisuje stredovekú drámu historik.
PREKABÁTIL FRANKOV
Svätoplukovi však plán na ovládnutie štátu nevyšiel - Moravské kniežatstvo ihned po odstránení Rastislava ovládli Frankovia. Krátko na to zajali aj Svätopluka a uväznili ho. V tom case v oboch velkomoravských kniežatstvách vypuklo povstanie, ktoré Frankovia nevedeli potlacit. Rozhodli sa, že Svätopluka využijú a spolu s ním vyšlú na Moravu velkú armádu. Slúbili mu, že ak im pomôže, dostane slobodu a ujme sa vlády vo Velkej Morave. „Len co však Svätopluk prišiel k Rastislavovmu kniežaciemu hradu, pravdepodobne v Mikulciciach, prešiel na stranu Moravanov a necakane na franský vojenský tábor zaútocil a nepriatelskú armádu znicil. Tak sa v roku 871 stal vládcom Velkej Moravy,“ hovorí Steinhübel.
KRÁL ALEBO KNIEŽA?
„Titul rex, ktorý v bežnom preklade znamená král, pripísal Svätoplukovi pápež v liste v roku 885. Oznacenie rex pre Svätopluka majú aj dva záznamy Reginovej kroniky. Pápež dal Svätoplukovi titul rex rovnako nepatricne, ako ho dal vo viacerých listoch aj bulharskému kniežatu Borisovi- Michalovi, ktorý králom nikdy nebol. Regino bol v titulovaní Svätopluka rovnako nepresný ako iní vtedajší kronikári, ktorí titul rex velakrát pripísali aj omnoho menej významným slovanským kniežatám.
Svätopluk nebol korunovaný za krála. Ak na hlave nejakú korunu ako odznak moci nosil, bol to skôr diadém, ozdoba...“, vysvetluje historik. V spise Život Metoda, ktorý vznikol na Velkej Morave, sa titul král nachádza na troch miestach, ani raz však nepatrí Svätoplukovi. Život Metodov Svätopluka tituluje „knjaz“ ciže knieža. Najvýznamnejší pramen k dejinám Velkej Moravy, Fuldské anály, Svätopluka oznacujú dux, co vôbec nie je král, ale zasa len knieža.
KONIEC SNA
Za Svätoplukovej vlády zažívala jeho ríša zlaté obdobie - pripojil k nej Cechy, Panóniu, Potisie, cast dnešného Polska a územie polabských Srbov. Vládol až do svojej smrti v roku 894, jeho hrob nie je známy. „Archeológovia našli v Mikulciciach aj inde vela velmožských hrobov, ale nedá sa urcit, ci niektorý patril Svätoplukovi,“ vysvetluje historik. Po jeho smrti sa vlády ujal syn Mojmír a ríša sa zacala rozpadávat. „Ešte v tom istom roku odpadla Panónia, o rok neskôr Cechy a v rýchlom slede dalšie územia. V roku 906 zaútocili Madari a bolo po Velkej Morave...“
V PAMÄTI NÁRODA
Zo Svätopluka sa v novodobých slovenských dejinách stal div nie „otec národa“. „Za jeho vlády zažívali naši predkovia jedno vítazstvo za druhým a na také nieco sa nezabúda. Svätopluk žil v povestiach, z ktorých aspon cosi v 11. - 13. storocí zaznamenali uhorskí a ceskí kronikári. A v 18. storocí sa znova stal velmi aktuálny. Vytiahli ho národní buditelia hladajúci historické osobnosti, o ktoré by sme sa mohli opriet,“ vysvetluje historik. Podla Stein hübela si Svätopluk pomník zaslúži. Na sochu, ktorá dnes hyzdí nádvorie Bratislavského hradu, má však jednoznacný názor: „Tento pomník je jedno velké šlendrianstvo!“
