Expertná komisia rozhodla, že socha Svätopluka by mala stáť na inom mieste areálu Bratislavského hradu. Deväťčlenná odborná komisia, ktorú zvolal predseda parlamentu Richard Sulík, navrhla tri riešenia – sochu premiestniť v rámci areálu, dať ju múzeu alebo ju vrátiť autorovi Jánovi Kulichovi. „Socha Svätopluka sa stala zástupným problémom pre ideologizáciu a politickú inštrumentalizáciu,“ vyhlásila šéfka komisie Marína Zavacká s tým, že socha by mala zodpovedať najnovším poznatkom a nie mýtom a falošným obrazom. Rozhodnutie teraz leží na pleciach predsedu parlamentu, Sulík si však chce počkať na stretnutie s autorom sochy, ktoré by malo byť čo najskôr.
V komisii sa nenašiel nikto, kto by chcel, aby socha zostala na svojom mieste v stave, v akom je v súčasnosti. Našli teda tri riešenia – prvým je dohodnúť sa s Kulichom na novej lokalite pre sochu v hradnom areáli. „Socha z Čestného nádvoria musí ísť preč,“ povedal hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta. Ak Kulich s týmto súhlasiť nebude, navrhuje komisia presun sochy pod správu Slovenského národného múzea ako „svedectvo dobovej politickej inštrumentalizácie a mýtotvorby.“ V tomto prípade sochu podľa komisie nahradí pomník Svätopluka, ktorý vyjde z riadnej súťaže.
Napokon komisia navrhla vrátiť sochu autorovi a nahradiť ju inou, vhodnejšou sochou. Aj v prípade premiestnenia sochy však komisia žiada odstrániť diskutabilný symbol na štíte, ktorý pripomína znak Hlinkovej gardy a navrhuje nahradiť ho dvojkrížom s kratším vrchným brvnom. Rovnako odborníci požadujú odstránenie textu na podstavci, ktorý podľa nich „zavádza, mystifikuje a nezodpovedá stavu poznania súčasnej historickej vedy.“ Tento nápis by mal nahradiť tradičný text s menom a rokmi panovania. Štít je z kultúrneho hľadiska neprípustný, ostatné chyby sú faktické, tvrdí Zavacká. Dodala však, že odborníci na deviate storočie našli na soche toľko chýb, že už ani nemôže ísť o Svätopluka a je iba dohodou, že ju tak nazývajú.
„Pripúšťam všetky možnosti,“ vyhlásil Sulík. Znamenalo by to, že existuje aj možnosť, že socha by na svojom mieste zostala. Jediné, čo vylúčil, je súťaž na ďalšiu sochu, viedli ho k tomu finančné dôvody.
Jazdeckú sochu kráľa Svätopluka odhalili na nádvorí Bratislavského hradu 6. júna, týždeň pred parlamentným voľbami. Jej inštalovanie iniciovali traja najvyšší ústavní činitelia - prezident Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico, ktorí boli aj hlavnými aktérmi slávnostného odhalenia.
Jazdecká socha a jej umiestnenie na Bratislavskom hrade od začiatku vyvolávala protichodné reakcie. Otázne bolo aj financovanie sochy - najvyšší ústavní činitelia založili občianske združenie, ktoré vyberalo prostriedky na projekt. Mesiac po odhalení sochy sa hovorilo o vyzbieraných 130-tisícoch eur, čo je menej ako polovica avizovaných nákladov.
Najväčšiu diskusiu vyvolala umelecká a historická hodnota sochy. Umelci kritizovali autora diela Jána Kulicha, ktorý bol sochárom minulého režimu, a žiadali odstránenie sochy z nádvoria hradu. Odborníci upozornili na symbol na štíte Svätopluka, ktorý pripomína znak Hlinkovej gardy z vojnového slovenského štátu. Problémom bol aj nápis na podstavci.
Po voľbách nový predseda parlamentu Richard Sulík zostavil expertnú komisiu, ktorá má posúdiť umelecký a historický aspekt diela. Komisiu aj plány na prípadné odstránenie sochy už kritizoval expremiér a súčasný podpredseda parlamentu Robert Fico. O Sulíkovi vyhlásil, že niekto, kto "presadzuje legalizáciu marihuany a iné voľnomyšlienkarstva, nemá žiadne morálne právo rozhodovať o duchovnom dedičstve a o soche." Fico sa chystal urobiť všetko proti odstráneniu sochy, ktorú podľa jeho slov kardinál Korec označil za požehnanie. Za zachovanie sochy sa zasadzuje aj Matica slovenská. Výber členov komisie "známych svojimi ideologickými a militantne-negativistickými názormi" označili za tendenčný a žiadali doplnenie komisie o niektorých matičiarov. Verejné útoky na sochu označili za "národný nihilizmus" a vytvorenie komisie za alibizmus.
Komisia čelila aj niekoľkým nenávistným vyjadreniam, no nebolo to „priame otvorené politické ovplyvňovanie,“ tvrdí Zavacká. Väčšinou anonymné výhražné listy dostávali zamestnávatelia členov komisie.
Pri soche Svätopluka sa už konali viaceré protesty, mierili k nej aj pravicoví extrémisti na národnú púť. Polícia ich však na nádvorie Bratislavského hradu nepustila, v tom čase sa totiž pri soche stretli odporcovia extrémizmu.
