Za pomoc partizánom ju nacisti v noci zo 17. na 18. marca 1945 prepadli a vypálili 42 domov aj s hospodárskymi budovami, pričom zabili 14 ľudí. Po vojne Kalište, ako jedinú zo 102 vypálených obcí na Slovensku neobnovili, a ľudí presídlili do neďalekej Banskej Bystrice.
Bolo skoré ráno 18. marca 1945, keď pod rúškom tmy vtrhlo do Kališťa asi 300 nacistov. Išli tam s istým cieľom - vraždiť, ničiť a plieniť. Bolo to z pomsty, lebo v obci, kde na začiatku II. svetovej vojny žilo 200 obyvateľov, spolupracovali s partizánmi. „Do Kališťa vtrhli v ranných hodinách. Všetkých vyháňali z domov iba v tom, čo sme mali oblečené, a do domu, kde sa zasvietilo, začali strieľať. Partizáni odišli iba pár dní pred tým. Oni to vedeli, niekto im donášal, a ja viem kto. Nechápem a neverím, že ho netrápili výčitky,“ spomínala Tonka Husárová, ktorá mala vtedy 11 rokov.
1945: Kalište pred vypálením, v obci bolo 42 domov
Podľa nej tento zradca prišiel s nimi a mal zakrytú hlavu, aby ho ľudia nespoznali. Fašisti bili ľudí pažbami, strieľali, pálili domy a v nich zhoreli všetci, ktorí boli bezvládni a chorí. Aj deti. V to hrozné ráno prišla Antónia aj o otca. Zostali s mamou a ďalšími 6 súrodencami. Jej najmladší braček mal v tedy iba 3 roky.
2010: Súčasné Kalište, zostalo len 6 domov
„Keď odchádzali, mužov zobrali. Medzi nimi aj môjho otca, ktorý mal vtedy 45 rokov. Toho potom na výstrahu pred ostatnými rozrezali na dve polovice a časti tela odviezli preč. Nemohli sme ho ani pochovať. Keď sme odchádzali z nášho vypáleného Kališťa, cestu lemovali mŕtvoly vojakov, dokonca časti tiel viseli aj na stromoch. Roztrhali ich míny. Je mi hrozne ľúto za otcom, ľuďmi, ktorí tam zomreli i za rodnou obcou. Chcela som na to všetko zabudnúť, ale nepodarilo sa mi. Hovorí sa, že človek na starobu zabúda. Mne sa to v tomto prípade nepodarilo,“ dodala žena, pre ktorú sa stali slzy súčasťou jej celého života.
Besnenie Nemcov v Kališti
Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Jolanu Bučkovú, manželku Alexandra Bučka zastrelili na prahu vlastného domu. Dávkou z automatu pri tom istom dome zasiahli mladú Tonku Komorovú. Vo vlastnom dome nacisti zavraždili Jána Kaliského.
Na hornom konci osady v dome zhorela zaživa Sabína Mistríková spolu so synom Emilom Mistríkom, mladíkom Vasilom Longauerom a kamarátom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách domu našli smrť aj Gustáv Kaliský a Anna Kaliská. Zaživa upálili i bezvládnu starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú.
Obec Kľak bola tiež vypálená
Nacisti v beštiálnom vraždení pokračovali ďalej. Výsledkom ich teroru bol fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. V stiesnených podmienkach tam ďalej žilo 58 rodín, a to v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Na siedmy deň po tragédii bola obec oslobodená. Ďalší pobyt v obci však už nebol možný. Nemci vypálili aj obce Ostrý Grúň a Kľak.
