V Európe je to značka, ktorá priťahuje ľudí aj peniaze. Preto je zarážajúce, že sme na Slovensku nechali schátrať jej jedinečné letné sídlo - zámok v Holíči na Záhorí.
Po Bratislavskom hrade je holíčsky zámok vlastne jediným miestom na Slovensku, ktoré sa môže pýšiť, že bývalo cisárskym sídlom. Manžel legendárnej cisárovnej František Lotrinský ho kúpil v roku
1736 od Czoborovcov. "Kúpil ho lacno, lebo bol v zlom stave," vysvetľuje sprievodkyňa Helena Nováková, ktorá sa podujala, že nám zámok ukáže.
CISÁRSKY BIZNIS
Manžel Márie Terézie si chcel v Holíči, ktorý ležal na významnej obchodnej ceste, vybudovať svoje letné útočisko. "Z Viedne to sem bolo blízko, iba šesť hodín cesty." Na svoje nové panstvo chodil často - zatiaľ čo jeho žena vládla a rodila jedno dieťa za druhým, on sa pustil do podnikania. Už tri roky od kúpy sa jeho holíčske panstvo dostalo do zisku a v roku 1755 dobudoval zámok s priľahlými budovami do dnešnej podoby.
Všetko nastavil tak, aby si hospodárstvo na seba zarobilo. „V Holíči zriadil manufaktúru na keramiku - a vydal na jej výrobky 10-ročnú ochranu, aby rakúska šľachta kupovala keramiku z jeho továrne, čiže mal z toho super zisky. Postavil tiež sýpku, ktorá vlastne slúži dodnes, vybudoval rybník, v neďalekých Kopčanoch zriadil cisársky žrebčín, chov kačíc...“ vymenúva Nováková.
Holíč sa stal natoľko reprezentatívnym sídlom, že samotná Mária Terézia tu bola asi 30-krát na dlhodobých pobytoch a na „akcie“ si sem pozývala aj 400 hostí.
TVRDÉ RANY
Tie časy sú však preč... V roku 1921 zámok prepadol v prospech československého štátu a vlastne už odvtedy chátra. Naposledy tam sídlila škola, v kaplnke si dokonca spravili premietaciu miestnosť, za komunizmu tam bola aj predajňa autodielcov. Z pôvodného inventára ľudia rozkradli, čo sa dalo. „Veľká časť vecí z nášho zámku skončila v kaštieľoch na Morave a v Česku,“ tvrdí primátor Holíča Zdenko Čambal. Preto sme zvedaví, ako to vyzerá vnútri niekdajšieho cisárskeho sídla.
PRÁZDNY A ŠPINAVÝ
Zámok dnes stojí skrytý za socialistickými panelákmi, ale ešte pred pár desaťročiami bol živou súčasťou mesta. Na prvý pohľad vyzerá majestátne a romanticky - ide sa k nemu po moste, ktorý vedie ponad vodnú priekopu. Keď prichádzame bližšie, už svoje chybičky krásy neskryje - omietka na mnohých miestach chýba, okná sú smutné špinou... Prázdny, strašidelný zámok. Spolu so sprievodkyňou prichádzame cez nádvorie k veľkej mrežovanej bráne. Otvára jednoduchý visací zámok a vchádzame dnu. Vnútro úplne „ladí“ s vonkajškom. Holé obité steny, prach, holubí a ktovie ešte aký trus... Pri podrobnejšom skúmaní však objavujeme posledné spomienky na zašlú slávu - honosné schodisko, zdobené zábradlia, drevenú podlahu. „Podlaha vo vstupnej hale bola z dubových pňov, vidíte, ešte veľa sa ich tu zachovalo. Do vnútra sa totiž zozadu vchádzalo priamo s koňmi a kočom a drevo tlmilo zvuk kopýt,“ vysvetľuje Nováková.
ROZKRADNUTÉ, ZNIČENÉ
Stúpame po kamennom schodisku na prvé poschodie, sprievodkyňa nás vedie do tzv. Čínskej sály. Je to najzachovanejšia časť zámku. Vchádzame do veľkej miestnosti obloženej zrkadlami a drevom, s vyobrazeniami čínskych motívov, zo stropu visia zaprášené krištáľové lustre. V skrini sú uložené posledné zvyšky pôvodného inventára - kusy rámov z obrazov a podobné haraburdie. Na parketovej podlahe sú dve kreslá a obrovská medená nádoba. „To nie je vaňa, ale nádrž na zachytávanie dažďovej vody. Pôvodne bola pod strechou, ale keď pred 30 rokmi robili na zámku novú strechu, dali ju sem,“ vysvetľuje sprievodkyňa. V Čínskej sále sa dá naozaj zabudnúť na to, v akom je zámok úbohom stave. Z okien je výhľad na aleju a cestu, ktorou sem kedysi chodievala cisárovná, práve v tejto sále sa zabávala šľachta, tu sa tancovalo, hodovalo... Bohužiaľ, ostatné miestnosti v zámku nemali ani takéto minimálne šťastie.
NÁDEJ NA ZÁCHRANU?
Napriek očividnej schátranosti zámok aj vnútri pôsobí honosne a vznešene. A ak k tomu znie zasvätený výklad sprievodkyne, ktorej holíčsky zámok prirástol k srdcu, je ilúzia návštevy cisárskeho sídla takmer dokonalá. „Viem, vodím ľudí vlastne do ruiny... Ale tým, ktorí sem prídu, musím rozpovedať príbeh tohto úžasného miesta tak, aby im ožil cisársky zámok pred očami,“ dodáva Helena Nováková. Verí, že sa ešte dožije toho, keď sa zámok raz zaskvie v plnej kráse. Prvé náznaky nádeje na záchranu už prišli - prednedávnom mesto vyčistilo vodnú priekopu, jedna zámocká hospodárska budova sa mení na kongresové centrum, ale kto bude mať odvahu pustiť sa do rekonštrukcie samotného zámku? Hádam sa niekto nájde, aby sme sa pri vyslovení mena Mária Terézia nemuseli hanbiť za to, že sme zdevastovali jej sídlo.
Zámok znova patrí mestu
Do rúk štátu sa zámok dostal v roku 1921 a odvtedy chátra. V 90. rokoch sa jeho majiteľom stalo mesto Holíč, ktoré hľadalo možnosti jeho využitia. To boli časy raného kapitalizmu... „Dokonca si ho bola obzrieť firma, ktorá na zámku plánovala zmrazovať nebožtíkov s tým, že ak sa nájdu nové technológie, tak ich oživia,“ spomína primátor Čambal. Mesto zámok v roku 1996 predalo a pred troma rokmi ho odkúpilo späť za 30 mil. korún. Vedenie mesta sa snaží zámok oživiť - vyčistili vodnú priekopu a pustili sa do obnovy jednej hospodárskej budovy. Tiež tu organizujú veľa podujatí.
