Vedcom sa podarilo objaviť neobyčajné africké nálezisko jantáru staré 95 miliónov rokov, ktoré im pomohlo odhaliť tajomstvá ekosystému obývaného dinosaurami. Nachádzal sa tu hmyz, pavúky, huby a dokonca nové baktérie, ktoré navyše poskytujú hodnotné stopy o zrode a diverzifikácii kvitnúcich rastlín počas obdobia kriedy. Skupina viac ako dvadsiatich výskumníkov vydala v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) výsledky série prác realizovaných v nálezisku jantáru v Etiópii, ktoré je jedným z mála známych pochádzajúcich zo starého superkontinentu Gondwana.
"Doteraz sa prakticky nenachádzali žiadne náleziská jantáru z obdobia kriedy na superkontinente Gondwana, na južnej pologuli," uviedol jeden u autorov štúdie Paul Nascimbene. "Najdôležitejšie náleziská z toho obdobia sa vyskytovali v Severnej Amerike a Eurázii," dodal. "Prvé krytosemenné rastliny sa objavili a diverzifikovali v období kriedy," uviedol jeden z hlavných autorov štúdie Alexander Schmidt. "A ich rozšírenie drasticky zmenilo pozemské ekosystémy," dodal.
Iným členom skupiny sa v etiópskom nálezisku podarilo objaviť až 30 rozličných článkonožcov uväznených v jantári, ktoré patrili trinástim rodinám hmyzu a pavúkovcov. Objavy predstavujú najstaršie fosílne vzorky a širokú škálu článkonožcov, vrátane ôs, molí, chrobákov, pavúkov a iného zvláštneho a jedinečného hmyzu. Hoci pravdepodobne skutočným "pokladom" je zvláštna a primitívna forma mravca bez krídel, ktorá môže úplne zmeniť súčasné domnienky o pôvode a rozšírení tejto rodiny hmyzu po celom svete.
Jantár, ktorý vzniká mineralizovaním živice ihličnatých stromov, vytvára skutočnú "prírodnú pascu" schopnú zachytiť a súčasne aj zakonzervovať širokú škálu živých organizmov, tak z flóry ako aj z fauny.