Dnešná návšteva je ďalšou zo série návštev pre pretrvávajúcu diskusiu o implementácii zákona o štátnom jazyku. Vollebaeka prijme prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vysoký komisár bude rokovať aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom, s predstaviteľmi a Výboru NR SR pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien. Stretne sa tiež s politickými predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny - zástupcami Strany maďarskej koalície a so zástupcami Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku.
Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek podľa predsedu SMK Pála Csákyho chce, aby Slovensko prijalo zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý bude mať prednosť pred zákonom o štátnom jazyku. „Náš návrh zákona o používaní jazykov menšín mu predložíme do konca marca. Požiadali sme o prijatie. Pôjdeme do Haagu. Prijať zákon o používaní jazykov menšín je záväzok SR,“ uviedol Csáky pred novinármi po stretnutí s Vollebaek. Zároveň podľa Csákyho komisár deklaroval potrebu o tom diskutovať za účasti všetkých zainteresovaných strán, teda aj maďarskej komunity, vrátane SMK, čomu sa podľa neho bráni ministerstvo kultúry. „To je boľševistické,“ vyhlásil. Podľa podpredsedu SMK Józsefa Berényiho Vollebaek doslova povedal, že je veľmi veľká nerovnováha medzi používaním jazyka národnostných menšín a štátneho jazyka a túto nerovnováhu treba odstrániť.
Podľa Csákyho jazykový zákon je výsledok hlúpej vládnej politiky proti menšinám. „To, že iné menšiny nepoužívajú svoj jazyk vo verejnom živote svedčí o tom, že nie sú až tak početné a nemajú toľko inštitúcií,“ zdôraznil. SMK stále na zákone prekážajú pokuty, spôsob udeľovania pokút, verejné dvojjazyčné nápisy či nápisy na pomníkoch. Zákon tiež podľa Csákyho spôsobuje zbytočnú dvojitú prácu v oblasti menšinového školstva. „Je to hlúpy zákon,“ konštatoval.
Predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth podrobil dnes na stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom ostrej kritike vznik „jazykového fondu“ v Maďarsku. „Premiér (Maďarska - pozn. SITA) Gordon Bajnai ohlásil vznik fondu nezvyklou formou, cirkulárnou nótou, všetkým členským krajinám EÚ a NATO, pričom takýto spôsob sa nepoužíva, keď máme dobré vzťahy a dialóg. Ostro som odsúdil tento fond, pretože znevažuje a znehodnocuje celú prácu komisára i doterajšiu spoluprácu medzi Bratislavou a Budapešťou. Ešte aj Fórum poslancov Karpatskej kotliny atakovalo vznik fondu,“ uviedol pred novinármi po stretnutí Horváth. Podľa neho Vollebaek v rozhovore avizoval, že sa bude vzniku fondu venovať v utorok na návšteve Maďarska.
Horváth zároveň informoval komisára, že export extrémizmu polovojenských organizácií z Maďarska, ktoré pochodujú cez naše hranice a hajlujú, nie je v poriadku. „Zatiaľ maďarská strana neurobila krok, ktorý navrhol náš premiér Robert Fico, aby sme spoločne postupovali proti extrémizmu. Rovnako sa nám nepáči redukcia financovania vzdelávania slovenskej menšiny v Maďarsku,“ uviedol Horváth o obsahu rozhovoru s Vollebaekom. Podľa neho z deviatich pripomienok písomne predložených SMK bolo osem zapracovaných do jednotného výkladu. „Som presvedčený, že SMK i Budapešť príde s otváraním témy nespokojnosti so zákonom a potrebou revidovať zákon,“ dodal.
Podľa Horvátha obaja s Vollebaekom skonštatovali, že sa pripravil veľmi dobrý dokument, v ktorom sú zapracované pripomienky menšín aj komisára. Ide o zásady vlády k jazykovému zákonu. „Tie tvoria jednotný výklad zákona. Komisár ocenil, že zásady prijala vláda, nielen ministerstvo kultúry. Za dôležité považuje, že zásady vyšli v Zbierke zákonov. Komisár dal jasne najavo, že je to dobrý prvý krok a bol by rád, keby sme udržiavali dialóg s ním aj s Budapešťou, čo vítam,“ povedal Horváth.
Šéf slovenského parlamentného zahraničného výboru tvrdí, že vysoký komisár len vo všeobecnej rovine naznačil potrebu jasných a transparentných zákonov. „Neotvoril požiadavku, aby sme prijali menšinový zákon. Aj komisárovi je jasné, že v predvolebnom období nie je možné pripravovať takýto zákon. Som presvedčený, že nebude vyvíjať tlak na SR, aby prijala taký zákon,“ dodal.
Podľa poslanca NR SR za SNS Jozefa Rydla, ktorý bol tiež na rokovaní, sa vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom tak skoro nezlepšia. „Náš dialóg sa podobá dialógu hluchých. Bolo by na čase, keby maďarská strana priznala, čo všetko SR pozitívne koná pre maďarskú menšinu a to sme nikdy doteraz nepočuli. Netreba si robiť ilúzie, vzťahy sa tak skoro neupravia, kým niekto sníva o veľkom Uhorsku,“ uviedol Rydlo pre agentúru SITA.
Súčasný zákon o štátnom jazyku nenapomáha podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára slovensko-maďarským vzťahom. Ako uviedol Bugár pred novinármi po stretnutí s vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom, zákon stále vyvoláva obavy, a to aj napriek určitým ústupkom ministra kultúry Mareka Maďariča pri tvorbe zásad k uplatňovaniu zákona. Ako príklad uviedol obec, ktorá nechcela urobiť mramorovú tabuľu v štátnom jazyku, ale radšej zobrala tabuľu v maďarskom jazyku z pomníka. „Zákon zasahuje do oblastí, kde nemá čo hľadať. Ak nechce nejakým spôsobom hovoriť, že aký jazyk sa má používať v zdravotníctve, na čo to spomína? Nemyslíme si, že je dobré hovoriť do toho, v akom jazyku komunikuje obecná polícia alebo hasiči pri práci,“ vyhlásil Bugár. Podľa neho služobný jazyk hasičov a obecných policajtov je aj vtedy, keď si sadnú vedľa seba v službe do auta a aj keď sú maďarskej národnosti, mali by hovoriť len po slovensky. „To je vec, ktorá nemá v 21. storočí čo hľadať. Najväčšia obava vyplýva z toho, že zásady sú len zásady a právna norma je právna norma. Súd môže akceptovať zákon, nie zásady. Bude veľmi dôležité vidieť, ako sa to bude uplatňovať,“
Komisár sa podľa Bugára zaujímal o to, či sa vytvorila rovnováha zákona o štátnom jazyku a zákona o používaní jazykov menšín. „Nepredpokladáme, že pred voľbami sa dostaneme k novele zákona. Nie je to možné z legislatívneho hľadiska,“ informoval Bugár. Podľa neho komisár prisľúbil, že jeho úrad o šesť mesiacov urobí monitoring, ako sa zákon bude uplatňovať v praxi.
Vollebaeka tiež zaujímal názor na aktivitu Maďarska vytvoriť fond, z ktorého by sa hradili pokuty za porušovanie jazykového zákona slovenským občanom maďarskej národnosti. „Môže to byť gesto z maďarskej strany, ale maďarská komunita na Slovensku musí byť dostatočne silná, aby právne i finančne vedela takéto veci vyriešiť sama,“ vyhlásil šéf strany Most-Híd..
Komisár hovoril podľa Bugára aj o potrebe právnej a politickej rovnováhy medzi zákonom o štátnom jazyku, zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a zákonom o národnostných menšinách. „Pýtal sa, či sa začala práca na zmene zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Informovali sme, že nie. Z legislatívneho hľadiska to pred voľbami už nie je možné a z politického hľadiska by to niektorí mohli zneužívať a to nemá význam,“ dodal Bugár.
