Mieru vplyvu ľudských aktivít na planétu Zem možno v súčasnosti určiť pomocou tzv. ekologickej stopy, ktorú je možné vypočítať pre jednotlivca, organizáciu, školu, mesto, štát, región či celé ľudstvo. "Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s britskými expertmi pripravila pre školy inovatívny edukačný program s názvom Ekologická stopa, prvý svojho druhu na Slovensku. Celosvetovo majú možnosť vypočítať si svoju ekologickú stopu zatiaľ iba školy v Anglicku, Austrálii, Rakúsku a Českej republike," informovala o programe z Centra environmentálnej výchovy a propagácie Slovenskej agentúry životného prostredia Jana Šimonovičová. Podľa nej výchovný cieľ tohto programu spočíva v tom, aby deti v materských, základných a stredných školách pochopili vplyv našich každodenných aktivít na životné prostredie.
"Základom programu je internetový kalkulátor počítajúci ekologickú stopu školy v ôsmich hlavných kategóriách spotreby - elektrina, kúrenie, voda, stravovanie, odpad, doprava, budovy a pozemky, nákup a vybavovanie," informovala Šimonovičová. Učitelia môžu školy zaregistrovať do programu pomocou on-line registračného formulára na www.ekostopa.sk/registracia. Škola tak získa oprávnenie používať on-line kalkulátor a počítať ekologickú stopu svojej školy, interaktívnu učebnú pomôcku pre praktickú realizáciu environmentálnej výchovy, atraktívne vzdelávacie aktivity a materiály pre materské, základné aj stredné školy s odkazom na konkrétne tematické celky učiva ako aj environmentálne ocenenie školy.
Interaktívna webová stránka programu má slúžiť ako moderný nástroj pre medzipredmetové vyučovanie environmentálnej výchovy. "Každému učiteľovi poskytne zdroj informácií, hier a námetov v rámci vyučovania svojho predmetu. Na záver každého školského roka zapojené školy získajú certifikát s aktuálnou veľkosťou svojej ekologickej stopy a tie najlepšie aj patričnú medializáciu," informovala Šimonovičová.
Ekologická stopa je metóda merajúca vplyvu ľudských aktivít na planétu Zem. "Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy územia, ktoré využívame pre zabezpečenie svojich súčasných potrieb a životného štýlu. Čím väčšia ekologická stopa, tým väčší je vplyv," objasňuje Šimonovičová. Výpočet je založený na predpoklade, že všetky zdroje, ktoré denne konzumujeme (energia, voda, potraviny, výrobky) a odpad, ktorý pritom produkujeme, je možné previesť na odpovedajúcu plochu produktívnej zeme a mora.
Výsledná stopa potom pozostáva zo súčtu rôznych kategórií územia, ktoré využívame, napríklad z plochy ornej pôdy, ktorú potrebujeme pre dopestovanie všetkých plodín, ktoré zjeme, zo zastavanej plochy, na ktorej stoja budovy, cesty a parkoviská, z plochy lesa, potrebnej na výrobu všetkých výrobkov z dreva, ale tiež z plochy lesa potrebnej na absorpciu oxidu uhličitého vzniknutého spálením fosílnych palív a podobne.
Podľa informácie z vlaňajšieho The Ecological Footprint Atlas v súčasnosti predstavuje ekologická stopa jedného obyvateľa Zeme 2,7 globálnych hektárov, pričom každý z nás má k dispozícii podiel 2,1 hektára. To znamená, že z prírodných zásob čerpáme viac, ako sa dokáže obnoviť. Navyše niektoré krajiny si nárokujú na prírodné zdroje planéty viac ako iné. Ekologická stopa jedného Američana je 9,4 kým Nepálčana 0,8 globálnych hektárov. Pre porovnanie, jeden Slovák si nárokuje na 3,3 hektára zemského povrchu, čo znamená, že keby sa každý obyvateľ Zeme správal ako priemerný Slovák, potrebovali by sme pre život nie jednu, ale viac ako 1,5 planéty.
