Práve na mončičáka si spomenula i čitateľka českého Blesku Michaela Klímková zo Zlína. „Úplne som im prepadla. Stále som žobronila u mamy, že aspoň jedného musím mať. Šťastnejšie spolužiačky, ktoré boli už hrdými majiteľkami mončičáka, ho nosili každý deň do školy," spomína na svoje „detské utrpenie" čitateľka Michaela.
Zohnať ale chlpáča, ktorý si navyše mohol strčiť i prstík do pootvorených úst, nebola vôbec ľahká misia. Kto nemal známych v hračkárstve, musel byť v pravú chvíľu na pravom mieste. „Mončičáka, ktorému som hovorila Čiko, som nakoniec dostala pod stromček. Dodnes si pamätám na ten pocit, keď pre mňa ostatné darčeky prestali existovať a už som sa nemohla dočkať, až svojho maznáčika ukážem kamarátkam," dodáva Michaela Klímková.
Mončičáci teraz zažívajú svoju renesanciu. Kúpiť ich môžete v podstate v nezmenenej podobe, zato v najrôznejších veľkostiach. A bez nekonečného čakania vo fronte...
Zdroj: Blesk.cz
