Čo bolo pre vás na natáčaní najťažšie?
Najťažšie je vôbec to natáčanie. A keď si zoberiete, že to bola moja rola a k tomu hneď hlavná v tak nákladnom snímku ako Jánošík je, tak je to obrovská zodpovednosť. To ostatné som už bral ako zbieranie skúseností, pretože všetko bolo väčšinou po prvýkrát, hlavne keď si spomeniem na prvú časť natáčania. Tá druhá už bola o niečo pokojnejšia. Aj ten môj prístup ako herca v práci pri natáčaní filmu, to už bolo oveľa skúsenejšie. Inak aj to počasie počas natáčania bolo veľmi náročné, točilo sa v horách a nebolo to namáhavé iba pre mňa, ale pre celý štáb. Napríklad po lesoch sme nemohli ísť autom, tak sme išli na koňoch, alebo pešo. Takže som videl mnoho námahy a potu ľudí, ktorí ani diváci neuvidia, ale to aj ich zásluha, že ten film vznikol.
Bolo to určite náročné aj fyzicky. Vy ste absolvoval aj nejaké špeciálne tréningy?
Jánošík bola moja druhá vysoká škola. Naučil som sa prácu s kaskadérmi, zaobchádzať s rôznymi zbraňami a aj jazdiť na koni. V Miloslavove pri Bratislave som strávil asi mesiac a pol, kedy mi trvala celá tá príprava. Bola veľmi náročná, ale vyplatilo sa.
Viem, že to je asi otázka skôr na herečky, ale podpísalo sa takéto komplikované natáčanie aj na vašej postave? Schudli ste napríklad, alebo začali sa inak stravovať?
S týmto som ja konkrétne problém nemal. Ja mám výbornú životosprávu (smiech). Keď sme tento projekt rozbiehali po druhý krát, tak boli také strachy, či sa niekto po siedmych rokoch nezmenil, alebo či všetci žijú a podobne, pretože tam hralo naozaj obrovské množstvo ľudí. Ale k nášmu prekvapeniu proste akoby všetci držali takú zvláštnu diétu a prišli v skoro nezmenenej forme. Takže svojím spôsobom je to taký malý zázrak.
A čo nahota vo filme, vy tam máte zopár chúlostivých scén. Nemali ste s tým problém?
To je veľmi zaujímavý aspekt hereckej práce, ale ja s tým osobne zas tak veľký problém nemám. Patrí to k tej práci.
Po tom, čo sa tento film dostane do kín, môže sa stať, že budete považovaný za sexsymbol. Ako sa s tým zmierite?
Ja som nedávno v Prahe stretol Thomasa Vinterberga, to je režisér, ktorý natočil film Rodinná oslava, a on mi hovoril, že tri roky potom cestoval po rôznych festivaloch a všade ho adorovali a že sa z toho takmer zbláznil. Takže som sa tak smial a dúfam, že sa mi toto nestane.
Vy máte vo filme niekoľko osudových lások. S ktorou z nich sa vám natáčalo najpríjemnejšie?
Musím povedať, že herci, ktorí tam boli obsadení ma prekvapili, akí sú a do akej role boli obsadení. To myslím, že režisérky Agnieszka a Kasai majú pre to veľmi zvláštny a veľmi špecifický čuch. Vždy ma to prekvapilo a nemal som problém vôbec s nikým.
Čo si myslíte o slovenských ženách?
Ja sa tu pohybujem už tak často, že som stratil nejaký ten názor, ktorý sa ľahšie utvorí, keď vidíte niekoho sedem sekúnd, ako keď tu máte kamarátov a priateľov a s nimi sa rozprávate...
Ale čo tie slovenské ženy?
Tak už som v pár krajinách bol, ale vôbec o Slovankách si myslím, že sú veľmi krásne. V našom filme máme zástupkyne z Čiech, Slovenska, Poľska a z Ameriky a všetky tieto ženy tam vytvárajú takú krásnu slovanskú nádheru. A samozrejme, aj veľmi dobre hrajú (úsmev).
Ste zadaný?
A vy?
Ja áno.
No tak vidíte. Tak potom sa nemáme o čom rozprávať (smiech).
