Dnes však rybári, ktorí prišli pomôcť ochrancom prírody pri záchrane vzácnej ryby siha marény, mohli loviť bez obáv. Dostali totiž výnimku.
Štrbské pleso je zrejme jediným miestom na svete, kde sih maréna doposiaľ žije v geneticky čistej forme. Pleso je však domovom aj ďalších druh rýb, ktoré negatívne ovplyvňujú populáciu siha, a tak sa v roku 2002 rozbehol projekt na jeho záchranu. Súčasťou projektu je výlov najmä plotice a ostrieža, ktorý sa robí dvakrát ročne.
Počasie dnes rybárom veľmi neprialo. Do Tatier sa vrátila zima a prudké ochladenie prinieslo do vyšších polôh sneh. "Toto sme naozaj neplánovali. Teplota vody je momentálne ďaleko vyššia ako teplota vzduchu. Pozeral som na teplomer, je nula stupňov Celzia, teplota vody je asi 14 až 15 stupňov na hladine, takže preto sa z nej tak parí," uviedol pre TASR Pavol kráľ zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP). Dodal, že niektorí z rybárov konštatovali, že sa cítia ako na love hlavátky, ktorá sa chytá v januári.
Dnes lovili predovšetkým ploticu. Ostriež sa chytá na udicu ťažšie, preto realitárori projektu vymysleli naozaj netradičný spôsob. Špeciálne upraveným prístrojom v uplynulých dňoch "povysávali" spod vodnej hladiny oplodnené ikry ostrieža, o ktoré však rybári nemajú záujem na rozdiel od dnešných úlovkov. Tie si odviezli rybári z Ružomberka. Na udiciach končili nie viac ako 15 centimetrové kúsky.
Projekt záchrany siha marény realizujú Štátne lesy TANAPu v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Štátnou ochranou prírody. Zastrešuje je jeden zo špičkových slovenských ichtyológov Vladimír Mužík.
Sih nie je pôvodnou rybou vo vodách Štrbského plesa. Tie boli pôvodne pusté. Odborníci predpokladajú, že prvé ryby, teda pstruh potočný, sa dostali do jazera asi v polovici 19. storočia zásluhou domácich obyvateľov prípadne turistov.
Ako kuriozitu tam v roku 1929 vysadili jalca tmavého, ktorý bol umelo vyšľachtený do červenej formy. Bola to populárna červená rybička, ktorú si pamätajú najmä starší návštevníci Tatier. Okrem jalca vysadili do jazera v tom istom roku aj siha marénu, ktorého pôvodným domovom bolo jazero Miedwie v Poľsku.
"Je to veľmi chutná ryba, ktorú podávali na cisárskych stoloch. V pôvodnej lokalite dorastala až do metrovej dĺžky. Vo vodách Štrbského plesa sa síce aklimatizovala, ale doposiaľ nebol zaznamenaný sih dlhší ako 45 cm," uviedol Kráľ. Podľa neho je kuriozitou už to, že sa sih prispôsobil životu vo vodách Štrbského plesa.
Ide totiž o rybu, ktorá je pomerne náročná na životné podmienky. Keďže žije v hĺbkach, postupne sa stratila z dohľadu a až v roku 1984 ju pod hladinou Štrbského plesa opätovne našla počas prieskumu bratislavská dvojica ichtyológov. Po plotici ho vtedy označili za druhú najpočetnejšiu rybu v jazere.
Vo vodách Štrbského plesa sa postupne udomácnili ďalšie druhy, okrem plotíc aj ostrieže a šťuky. Dostali sa tam náhodne. Možno im pomohli kačice po výstavbe Liptovskej Mary. Potlačili však výskyt hlavne červeného jalca a v ostatnom čase aj siha.
Už v roku 1984 ichtyológovia naznačili, že ak bude proces rovnako rýchlo pokračovať, môže sih zo Štrbského plesa vymiznúť. Na základe poznatkov a výsledkov výskumu začali Štátne lesy TANAPu robiť opatrenia na záchranu siha a podporu jeho životných podmienok.
