Do moderovania vás pred rokmi dotlačila Oľga Záblacká. Uchytili ste sa. Sám seba ste však ako chlapca označili za sivú myš, nepriebojný typ. Ako to vnímate spätne? Osud, náhoda, šťastie?
Asi ako takú zvláštnu trojkombináciu. Čo sa pracovnej dráhy týka, mne sa šťastie plietlo do cesty tak často, až som sa raz zamyslel, či ho neberiem iným...
A? Vinný vo všetkých bodoch obžaloby?
(Smiech.) Keď sa obzriete za poslednými rokmi, poviete si, že keby ste nerobili toľko veľkých projektov, určite by dostal šancu niekto iný a možno lepší. A tak tomu hovorím šťastie.
V čom ste ešte mali šťastie?
V tom, že ma nejaké vážne nešťastia obchádzali. Byť zdravý, mať pokope rodičov a kamarátov, je naozaj veľké šťastie. Ja som o moderovaní takmer nikdy nesníval a nehovorím to preto, aby som bol za chutného a skromného. O práci hudobného redaktora v rádiu som však sníval, aj preto som za tým šiel. To je holá pravda a dnes už aj sedemnásťročná história.
Celý rozhovor s Martinom Pycom Rauschom nájdete na webstránke týždenníka Život!
