Podľa hovorkyne nemocnice Lenky Zátekovej išlo v predchádzajúcom období prevažne o 70 až 80-ročných pacientov. K 25. februáru bola tretina mužov a žien s ochorením Covid-19 vo veku od 60 do 69 rokov a do totožnej vekovej kategórie sa posunula krivka úmrtí. „Lôžka jednotky intenzívnej starostlivosti a s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu sú permanentne obsadené. Pokiaľ sa posteľ uvoľní, do pár hodín ju zaplní ďalší pacient," uviedla koncom februára Záteková. „Najhoršia situácia bola u nás na prelome decembra a januára, keď išiel personál na úplné dno svojich síl, a to psychicky i fyzicky. Následne sa stav na chvíľu stabilizoval, kapacitne sme dokázali vypomôcť iným nemocniciam, no február nás opäť vrátil späť," podotkol generálny riaditeľ žilinskej nemocnice Igor Stalmašek.
Upozornil, že vážny priebeh ochorenia nového koronavírusu sa dnes už netýka len seniorov. „V nemocnici končia čoraz mladší pacienti, sú v zanedbanom stave, mnohokrát nedostali správnu alebo žiadnu ambulantnú liečbu," priblížil Stalmašek. Najmladšia pacientka bola vo veku 20 rokov, najstaršia mala 96. „V tomto prípade sa netreba spoliehať na mladší vek, bohužiaľ, aj tu sa nám veková krivka posúva. Na prístroje sme museli pripojiť napríklad i dve 33-ročné ženy, rovnako niekoľko štyridsiatnikov, ktorých organizmus to už sám neudýchal," upozornila Stanislava Petrášová, lekárka poverená vedením COVID pavilónu A v žilinskej nemocnici.
Návrat do bežného života
Podľa lekárky Petrášovej zanechávajú vnútroorgánové poškodenia v organizme výraznú stopu, a tak prekonanie ochorenia a prepustenie do domácej liečby automaticky neznamená rýchly a bezproblémový návrat do bežného života. „Pre pacienta nasleduje často dlhý a náročný proces, kedy sa len veľmi pomaly zotavuje. Takzvané postcovidové obdobie môže pretrvávať niekoľko týždňov či mesiacov a pokiaľ išlo o pacienta s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu, ten zásah je tak závažný, že do „normálu“ sa nemusí vrátiť vôbec,“ uzatvára s tým, že vzhľadom na poškodenie pľúc pacienti v mnohých prípadoch po návrate domov naďalej potrebujú kyslíkovú terapiu a sledovanie zdravotného stavu v odbornej ambulancii, ktoré by v žiadnom prípade nemali podceniť.
