"No mamka nám gratulovala hneď v deň našich narodenín, aj nám dala malé darčeky, ale veľká rodinná oslava bude v nedeľu,“ prezradili dievčence, ktoré sme v sobotu navštívili u nich doma.
Na prvý pohľad sú celkom také isté ako všetky deti – veselé, hravé i všetečné. Usmiate školáčky tretiačky, na svoj vek mentálne veľmi vyspelé so zdravým sebavedomím. Vidieť, že sú dvojčatá, Lucka je dnes trošku vyššia ako Andrejka - a tak ich možno rozoznať. No nik by nepovedal, že boli zrastené a dodnes majú zdravotné problémy.
"Aj my aj ony sa s tým naučili žiť. Snažíme sa, aby žili pokiaľ možno tak ako iné deti a aby im nič podstatné nechýbalo. Chodia do školy a obe sa veľmi dobre učia, takže z nich máme veľkú radosť,“ hovorí mamka Melita, ktorá nechodí do práce, ale sa o dievčatá stará každý deň. Od malička potrebovali jej pomoc a ani dnes nie sú celkom samostatné a musí im pomáhať najmä ráno, voziť ich do Rožňavy do školy a zo školy. Dostáva od štátu príspevok, ktorý tohto roku bude odbor sociálnych vecí prehodnocovať.
"Manžel je našťastie zamestnaný, ale máme obavy z krízy,“ hovorí pani Melita. Ako nám dvojičky prezradili, patria k jednotkárom a aj teraz na polročnom vysvedčení budú mať vraj samé jednotky. "My sme všetci maďarskej národnosti, no naša najstaršia dcéra, trinásťročná Melita, chodí na slovenské osemročné gymnázium a aj Luciu a Andrejku sme dali do slovenskej základnej školy.
"Rady chodíme do školy, lebo tam máme veľa kamarátov. Baví nás matematika, ale aj angličtina, a rady máme aj telesnú. Hej, a ešte rady čítame,“ svorne tvrdili. Lucka rada kreslí a doma má svoj umelecký zošit, kde si robí vlastné výtvory. Andrejka má rada slovenčinu a ako povedala, pani učiteľka ju nedávno chválila za pekne napísaný sloh. Obe chodia aj do hudobnej školy, kde sa učia hrať na klavíri.
Lucka by sa rada naučila hrať aj na gitare a po základnej škole chce študovať na konzervatóriu. Andrejka by sa však radšej učila hrať na husliach. Ešte nevie, čím by chcela byť. "Hudobné nadanie asi zdedili po svokre, veď spevák a gitarista Robo Šimko je bratrancom môjho manžela,“ smeje sa mamka Melita, ktorá tvrdí, že ona nevie ani hrať ani spievať. Ako doložila, v tom ju zaskočí svokra, a tak na dnešnej oslave bude u nich veselo.
Pani Melita až do ôsmeho mesiaca tehotenstva netušila, že čaká dvojčatá. To, že sú zrastené, sa dozvedela až po pôrode v rožňavskej nemocnici. Bol to pre ňu šok. Od začiatku boli s manželom rozhodnutí, aby ich lekári oddelili. Udialo sa to dva mesiace po pôrode v bratislavskej detskej nemocnici kde tím chirurgov pod vedením profesora Jaroslava Simana vykonal úspešne náročnú operáciu.
"Boli sme veľmi smutní, keď sme sa dozvedeli, že minulého roka odišiel. Dievčatá i ja mám na neho len tie najlepšie spomienky a sme mu nesmierne vďační,“ hovorí pani Melita. Andrejka a Lucka ukázali rôzne darčeky, okrem iných krásne ilustrované knihy rozprávok od Pavla Dobšinského, ktoré im venoval profesor Siman a oni ich starostlivo opatrujú.
Domov do Krásnohorskej Dlhej Lúky ich mamka priviezla až pol roka po pôrode. Už ako šestnásťmesačné začali dvojčatá chodiť, neskôr sa naučili bicyklovať, tancovať. Dodnes absolvovali celý rad operácií a zrejme im ešte nie je koniec. Ako však povedala mamka, všetky zákroky znášajú statočne. "Páči sa mi ich vytrvalosť, trpezlivosť a aj ich vyrovnanie sa s hendikepom a odhodlanie uspieť napriek všetkému,“ povedala pyšná mamina Melita.
