Asi najznámejšieho slovenského básnika 20. storočia Milana Rúfusa († 80) často nazývali básnikom ticha.
Jeho citlivé zbierky na Slovensku vychádzali v desaťtisícových nákladoch, čo je pre domácu poéziu neobvyklé. Diela Rúfusa, ktorý vlani 10. decembra oslávil osemdesiatiny, preložili do viac ako dvadsiatky jazykov. Trikrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Súčasťou slovenskej literárnej scény bol Rúfus celé polstoročie, debutoval v roku 1956 zbierkou Až dozrieme. Zbierka Báseň a čas, ktorú vtedy označil označil za svoj básnický testament, vyšla v roku 2005. O dva roky neskôr však vydal ďalšiu zbierku Vernosť a tento rok vo februári má vyjsť záverečná časť tejto trilógie Ako stopy v snehu.
Prvé básne začal časopisecky publikovať v 40. rokoch 20. storočia. Od svojho debutu napísal viac ako 20 básnických zbierok, desať kníh pre deti vrátane úspešných a opakovane vydávaných Modlitbičiek - lyrických miniatúr inšpirovaných kresťanskými modlitbami.
Rúfus vo svojich básňach oslovoval čitateľov jednoduchosťou a pokorou, s akou písal o večných témach - pravde, kráse, domove, láske. "Poézia nemusí nič. Okrem toho, aby bola poéziou," povedal raz. A čo pre neho bola báseň? "Položiť na stôl presné ako chlieb / alebo voda. Alebo / medzi dva prsty soli. To je báseň," napísal v básni Čo je báseň.
Medzi najpôsobivejšie diela Rúfusa, pre ktorého bola metafora "stavebným princípom básne", patrí básnická zbierka Óda na radosť z roku 1981, v ktorej okrem iného napísal: "To podstatné je mlčanie." Rúfus predstavoval pre Slovákov veľkú prirodzenú morálnu autoritu, vždy sa vyjadroval k veciam verejným. Odsudzoval napríklad zbrojenie a nešetrný prístup človeka k prírode. Bol nositeľom celého radu ocenení.
Bol tiež významným esejistom. V textoch Život básne a báseň života či O literatúre písal o poézii alebo o svojom vzťahu k umeniu, človeku či národu. V eseji Štyri epištoly k ľuďom zase písal o svojom vzťahu k bohu, pričom viera pre neho bola stálou inšpiráciou. Známa je tiež Biblia z roku 1998, ktorú ilustroval Vincent Hložník a do ktorej Rúfus napísal prológ a urobil výber zo Starého zákona. Okrem toho Rúfus prekladal diela českých, ruských či severských autorov, majstrovsky prebásnil aj tvorbu klasika kubánskej literatúry Josého Martího.
Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove v rodine murára. V roku 1948 ukončil gymnázium v Liptovskom Mikuláši, potom do roku 1952 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde do roku 1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Od roku 1990 bol na dôchodku a žil v Bratislave. V posledných rokoch mal problémy so srdcom.
