Mozgový kompas má podobu elektrického signálu prenášaného nervovými bunkami a pomáha nám orientovať sa v priestore.
"Nervový kompas by sme opísali ako mozgový signál, ktorý je vysielaný do mnohých rôznych oblastí mozgu zapojených do navigácie. Mozgový signál aktualizuje tieto oblasti mozgu o tom, kam sa v prostredí pozeráme, a to pomáha aktualizovať naše navigačné ciele, keď sa pohybujeme v prostredí. Hovorí nám, aby sme sa otočili približne 50 až 100 milisekúnd predtým, ako to skutočne urobíme. A keď zabočíme na rohu ulice, signál neurónového kompasu mozgu informuje oblasti mozgu, ktoré nám pomáhajú pri navigácii, o odbočení, čo nám umožní aktualizovať náš smer," hovorí autor štúdie Dr. Benjamin J. Griffiths z Birminghamskej univerzity, ktorý na výskume spolupracoval s kolegami z Mníchovskej univerzity Ludwiga Maximiliána.
Autori výskumu získali do experimentálnej štúdie päťdesiatdva zdravých účastníkov, ktorí absolvovali sériu experimentov so sledovaním pohybu, pričom sa zaznamenávala ich mozgová aktivita.
"Zistili sme, že kompas je vždy zapnutý, ale signály bývajú najsilnejšie tesne pred pohybom. Je možné, že ide o varovanie iných oblastí mozgu, že sa blíži zmena smeru. V predchádzajúcej práci na hlodavcoch a vtákoch sme zistili, že nervový kompas je podobný tomu, ktorý sme pozorovali u ľudí. Ľudia sú však oveľa vizuálnejší ako tieto druhy. Naše výsledky naznačujú, že máme podobný kompas ako hlodavce a vtáky, ale trochu ho dopĺňame očami," dodávajú autori.
