Už ako malé dievčatko ste ako 10-ročná stáli na javisku divadla v Košiciach a účinkovali v opere Carmen. Vedeli ste už vtedy, že chcete byť herečkou?
Vôbec nie, chcela som byť baletka. Chodila som na balet, tak som mala veľmi pekné držanie tela a vždy, keď na mňa niekto zavolal, tak som sa neotočila hlavou, ale celým telom. Hovorili o mne, že som namyslená. (smiech) Keď sa ma opýtali, čím chcem byť, povedala som, že primabalerína. Herectvo prišlo asi až na gymnáziu, lebo som bola členkou malého divadelného štúdia.
Bolo to amatérske divadlo, ktoré viedli profesionáli a povyhrávali sme všetky súťaže. Všetci odtiaľ chceli ísť na herectvo, tak som pod vplyvom davovej psychózy išla aj ja a zobrali ma. Chodila som na gymnázium s prírodovedným zameraním, kde sa naša trieda delila na deskriptívnu geometriu a chémiu a ja som bola súčasťou chemického bloku.
Práve dnes som bola na besede na gymnáziu a študentom som hovorila, že keďže som už vo februári bola prijatá na VŠMU, tak som sa zodpovedne pripravovala na maturity, aby si niekto nemyslel, že som hlúpa. Naučila som sa tak, že som z matematiky mala jednotku.
Na VŠMU som sa cítila ako ryba vo vode, lebo všetko, čo som dovtedy robila, som tam zúročila. Chodila som na balet, džezbalet, spoločenské tance, spievala som v troch zboroch, hrala som na klavíri... Moja mama mi hovorila, že viem vlastne z každého rožku trošku a nič poriadne. (smiech) Toto treba na herectvo.
Hneď po VŠMU si vás Jožko Bednárik vybral do nitrianskeho divadla. Ako to vlastne bolo?
Vo štvrtom ročníku prišiel do školy na predstavenie a opýtal sa, či nechcem ísť do Nitry, tak som povedala áno a 1. mája 1983 som nastúpila.
Vybral si len vás?
Ešte Janka Galoviča, Pavla Višňovského a Stana Kráľa. Bolo to super, lebo hneď sa o nás staral ako pedagóg. Veľmi premyslene nás obsadzoval a dával nám príležitosti, ale rovnako aj Karol Spišák a Martin Kákoš. V Divadle Andreja Bagara som už 41. sezónu a nikdy som to neoľutovala.
Hrala som v drámach, komédiách, v tragikomédiách aj muzikáloch. Nikde inde by som nedostala také rôznorodé úlohy, lebo nie v každom divadle sa robia muzikály aj činohra. Doteraz som účinkovala asi v 16 muzikáloch a dokopy v 150 predstaveniach.
Herečka nám prezradila, ako si na Jožka Bednárika pamätá, prezradila tajomstvo šťastného manželstva a otvorila i tému starnutia.Celý rozhovor s Evou Pavlíkovou si prečítajte v Novom Čase víkend.
