Denník Le Monde vo svojom článku v tejto súvislosti pripomenul, že od brexitu a odchodu Británie z Európskej únie je Francúzsko jediným z jej členských štátov, ktorý má nástroje na jadrové odstrašovanie.
Macron sa v citovanom rozhovore vyslovil za otvorenie diskusie o európskej obrane, ktorá "musí zahŕňať protiraketovú obranu, paľbu zo zbraní s dlhým doletom, jadrové zbrane pre tých, ktorí ich vlastnia alebo ktorí majú na svojom území americké jadrové zbrane".
Francúzsky prezident vyzval vyhodnotiť spoločne, "čo nás skutočne dôveryhodným spôsobom chráni". Dodal, že Francúzsko si zachová "svoju špecifickosť, ale je pripravené viac prispieť k obrane európskeho územia".
Tento rozhovor sa uskutočnil v piatok počas Macronovej návštevy Štrasburgu.
Vo štvrtkovom prejave k študentom parížskej univerzity Sorbonna Macron upozornil, že Európa čelí existenčnej hrozbe v podobe ruskej agresie. Vyzval, aby kontinent prijal obrannú stratégiu menej závislú od Spojených štátov.
"Byť dôveryhodný znamená mať aj rakety dlhého doletu, ktoré majú Rusov odradiť.... A potom sú tu jadrové zbrane: Francúzska doktrína hovorí, že ich môžeme použiť, keď sú ohrozené naše životné záujmy," dodal. "Už som povedal, že tieto životne dôležité záujmy majú európsky rozmer," spresnil Macron.
Vybudovanie spoločnej európskej obrannej politiky bolo dlho cieľom Francúzska, ktoré však pri tom narážalo na odpor ostatných členských krajín EÚ považujúcich ochranu zo strany aliancie NATO za spoľahlivejšiu.
Invázia ruskej armády na Ukrajinu a možný návrat izolacionistu Donalda Trumpa ako amerického prezidenta však vdýchli nový život volaniam po väčšej európskej obrannej autonómii, konštatovala vo svojej správe AFP citovaná agentúrou TASR.
