TASR informáciu prevzala zo stredajšej správy tlačovej agentúry AFP. Uhlíkové kresby postáv sa tiahnu po stranách miestnosti, bývalej uhoľnej pivnice v hlbinách Múzea kaplniek Mediciovcov. Miestnosť bude pre verejnosť otvorená od 15. novembra. Múzeum je súčasťou Baziliky sv. Vavrinca (San Lorenzo).
Priestor s rozmermi desať krát tri metre, známy ako Michelangelova "tajná miestnosť", sa používal na skladovanie uhlia až do roku 1955. Priestor bol potom "desaťročia nepoužívaný, zapečatený a zabudnutý pod padacími dverami zakrytými skriňami, nábytkom a naskladaným zariadením", kým ho v roku 1975 opäť objavili, uvádza sa vo vyhlásení múzea.
Jeho vtedajší riaditeľ Paolo Dal Poggetto pripísal mnohé z objavených skíc Michelangelovi Buonarrotimu. Domnieval sa, že Michelangelo sa v roku 1530 na dva mesiace ukryl pred pápežom Klementom VII. v danej miestnosti, pretože tento pápež, člen rodiny Mediciovcov, bol naňho "nahnevaný".
Umelec dohliadal na florentské mestské opevnenie počas krátkej republikánskej vlády (1527-1530), keď boli Mediciovci vyhnaní z tejto toskánskej metropoly. "Kresby, ktoré kritici stále skúmajú, vznikli počas umelcovho obdobia samoväzby, keď využíval steny malej miestnosti na skicovanie niektorých svojich projektov," uviedlo múzeum. Vstup bude umožnený malým skupinám maximálne štyroch osôb naraz, pričom medzi jednotlivými návštevami budú prestávky, aby sa obmedzil čas vystavenia nástenných náčrtov LED-osvetleniu.
